kládli otázky, prečo k teroristickým činom došlo a ako bude vyzerať odpoveď. Zub za zub alebo kto do teba kameňom, ty doňho chlebom - pýtali sa rečnícky média. Renomovaný psychológ Andrej Stančák hovorí, že radikálna odveta bola potrebná, pretože s teroristami sa vyjednávať jednoducho nedá. Fanatik totiž nepripúšťa možnosť akejkoľvek diskusie.
"Terorizmus sa viaže na fanatizmus, bez neho by sa nemohli rozvinúť teroristické formy správania. Determinuje ho nenávisť voči iným, teda všetkým, ktorým nepatria k 'nám'. Ku skupine ľudí, ktorá sa 'od nás' líši náboženstom, politickým zmýšľaním alebo čímkoľvek iným. V tomto prípade sa pestuje od detstva v rodinnom prostredí, je ovplyvnená náboženskou výchovou a prejavuje sa aj v politických postojoch. Takto deformovaný jedinec nekriticky príjma postoje a tézy, ktoré sú mu oddetstva vštepované a slepo sa nimi riadi. Nepripúšťa akúkoľvek diskusiu a za svoju pravdu je ochotný položiť aj život, čo je pre nás úplne nepochopiteľné," vysvetľuje profesor.
Podľa neho sú potrebné na zrealizovanie ohavných teroristických činov dve skupiny ľudí s rozdielnymi povahovými črtami. Prvá, ktorá to všetko vymyslí tak, aby bol útok čo najdramatickejší a priniesol množstvo utrpenia. Títo 'ideológovia' nehľadia na počet nevinných obetí, dôležité je pre nich to, že oslovili verejnosť hrôzou a zdesením, čo ich napĺňa uspokojením. Tragédiou takéhoto konania je skutočnosť, že jediným cieľom je práve páchanie zla, nie dosiahnutie nejakej zmeny. Druhú skupinu tvoria podriadení jedinci ochotní a schopní všetko zrealizovať za cenu straty vlastného života, v mene nejakej 'vyššej' idey. Otrockým spôsobom vykonajú všetko, čo im bolo vnútené, bez toho, aby si uvedomili dopad svojho konania.
"Žiaľ, sfanatizovaný jedinec si nie je schopný položiť otázku, či nemôže existovať aj iná pravda, či nejestvuje iné riešenie problému alebo sporu. Nástrojom teroristu je deštrukcia a tá nie je zameraná iba proti 'druhej strane'. Fanatici útočia aj do vlastných radov, trest stihne každého s iným názorom. Nie je to však iba náboženstvo, čo dokáže ľudí sfanatizovať - Európu zažila v minulom storočí dva obludné systémy, nacizmus a komunizmus," hovorí Andrej Stančák.
To, čo nás najčastejšie spája, alebo naopak rozdeľuje, je viera, kultúra alebo farba pleti. Ale nič z toho nie je dôvodom samým o sebe na páchanie zla. Ani náboženstvo, pod zástavou ktorého sa viedla väčšina vojen, ktorými je pretkaná história ľudstva.
"Náboženstvo samo o sebe nie je zlé, príčiny konfliktov nemožno hľadať vo viere, ale v ľuďoch. Kresťania a moslimovia môžu žiť vedľa seba v pokoji, veď ak porovnáte bibliu s koránom, zistíte, že majú spoločné mnohé všeobecné pravdy. Ale dajú sa rozdielne intepretovať. Korán ako taký predsa neprikazuje zbaviť ženy elementárnych ľudských práv, teda akéhokoľvek vzdelania, možnosti pracovať či slobodne sa pohybovať. A predsa si ho takto niekto vykladá. Náboženstvo je iba zástierkou či kulisou na páchanie násilia. Fanatikom v skutočnosti nejde o žiadne vyššie idey, sú to jednoducho ľudia túžiaci po moci. Hlavným nástrojom na presadzovanie ich cieľov je práve náboženstvo a iež výchova v rodine, pretože tá determinuje každého jedinca. Žiaden človek sa nenarodí s túžbou páchať zlo, ale môže sa to naučiť. Veľký vplyv má na neho prostredie, v ktorom vyrastá."
Deti sa vraj nenarodia zlé v islamskej, kresťanskej, ani žiadnej inej rodine. Ani jedno nepríde na svet ako vrah, ale môže sa ním stať. Aj keď jestvuje isté osobnostné vybavenie každého človeka, je to predovšetkým rodina, ktorá mu vtláča svoju pečať. A fanatizmu sa dá naučiť. Ale ako ho vyhubiť?
"Opäť treba poukázať na silu výchovy, najdôležitejším ohnivkom v reťazi celej spoločnosti je rodina. V nej sa vytvárajú isté postoje pretrvávajúce v celom živote jedinca, sú to rodičia, ktorí nám všetpujú základé schémy správania. A ľudstvo jednoducho musí dozrieť, aby všetky vlády a štáty smerovali k demokratickým zásadám života. Vykoreniť fanatizmus nebude ľahké, ale určite máme predpoklady stále viac a viac eticky dozrievať," myslí si A. Stančák.
Kým sa to však ľudstvu podarí, bude musieť priniesť ešte veľa obetí. Nevyhnutnosťou sa ukazuje aj tvrdý a nekompromisný boj proti terorizmu, pretože teror je nutné vykoreniť aj za cenu použitia represálií. Psychológia hovorí, že pred ním nemožno ustupovať.
"O tom, čo je založené na fanatizme, nemožno diskutovať. Akákoľvek diskusia s fanatikmi by bola zbytočná, pretože apriori odmietajú akýkoľvek iný názor, nepripúšťajú existenciu inej pravdy. Všetci, ktorí nezastávajú im vlastnú ideu, sú vinní... Preto nie je možné teroristom ustupovať, psychologicky by to iba posilnilo ich vieru a postavenie. Súhlasím preto s názorom politikov, ktorí presadzujú, že s teroristami sa nevyjednáva. Riešenie problému môže byť iba na úrovni adekvátnej odpovede, odpovedať na teroristické útoky sa musí autoritou a silou," zdôrazňuje psychológ a dodáva, že sa nemožno uspokojiť s čiastočnými úspechmi, zlo treba vykoreniť definitívne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
