úrovni, aký očakávali. Napriek tomu sa pomaly a postupne ľady topia a prvý výsledný efekt by mal ukázať, či bude výsledný konsenzus dvoch protipólov úspešný alebo len polovičatý. "Je tu nevyhnutná spolupráca medzi regiónmi navzájom, resp. jednotlivými ich územiami. Týka sa to samozrejme aj tých príležitostí, s ktorými sme predtým počítali a počítame s nimi aj dnes ide o cezhraničnú spoluprácu a tým pádom sa centrálna úroveň a národná vláda dostáva do úlohy istého podporovateľa regionálneho rozvoja a vytvárania prostredia pre jeho intenzitu a samozrejme, vytvárania rámcov a ďalších podmienok vzájomnej či cezhraničnej spolupráce," hovorí o hlavných úlohách procesu reformy verejnej správy na Slovensku generálny sekretár Únie miest Slovenska Marián Minarovič, ktorý sa zúčastnil poslednýkrát odborného seminára na tému reforma verejnej správy na pôde Spiša. Ako konštatoval, toto nazeranie doposiaľ nebolo také, ako očakávali a preto vyžaduje zásadnú zmenu. "Jednoducho, reforma sa nerobí pre reformu a preto, že je to jednoducho moderné, ale preto, že je to nevyhnutnosť. Dôvod, prečo sú mnohé regióny v takom stave hospodárskeho rozvoja, je aj ten, že sme tu mali takúto sústavu verejnej správy, a myslím tým aj na obdobie bývalého režimu a dodnes ku zásadnej zmene v tomto smere nedošlo či už z hľadiska územnosprávneho alebo z hľadiska organizácie verejnej správy, t.j. preberania zodpovednosti na miestnej a regionálnej úrovni tými ľuďmi, ktorí to konkrétne prežívajú a vedia tie problémy a možnosti najlepšie pomenovať. Tým pádom vedia aj najlepšie tieto programy pripraviť," tvrdí M. Minarovič. Za dôležitý považuje fakt, že vláda by mala vytvárať ďalšie rámce, aby sa tieto programy a ciele mohli realizovať. Ide však o systémové riešenia s perspektívou dlhodobých možností vlastných finančných zdrojov, s ktorými môže samospráva počítať tak pre výkon verejných funkcií, čo je logická nevyhnutnosť, ako aj v rámci možností rozvoja na obidvoch úrovniach. "Veľmi aktuálnym problémom je proces transformácie prirodzených monopolov a dopravných systémov. My sme mali po desaťročnom úsilí rozpracovanú transformáciu vodární a kanalizácií a boli sme pomerne ďaleko, za ktorú sú zo zákona od roku 1990 zodpovedné miestne samosprávy. Ale bohužiaľ, nemajú možnosť tento proces ovplyvňovať. Po roku tejto vlády sme boli prakticky už na dosah tohto riešenia, avšak došlo k zmenám na pôde slovenského parlamentu. Príslušný zákon bol v tomto čase zrušený a zmenený. Preto sme uvažovali, že pôjdeme inými cestami," vysvetľuje M. Minarovič. Podľa jeho vyjadrení ide v princípe o realizáciu nimi predpokladaných a presadzovaných štrnástich vodárenských spoločností obcí a miest, zatiaľ čo vláda schválila šesť. "Sme presvedčení, že nakoniec dosiahneme nejaké rozumné riešenie, minimálne rozumný kompromis, nakoľko naše kuloárové snaženie neochabuje. To isté sa týka aj problematiky transformácie elektroenergetiky, aj keď sa na prvý pohľad zdá, že je to iba otázka riešenia vybranej skupiny miest. Je to problém, ktorý by sa mal principiálne riešiť ako otázka zdrojov, aby túto zodpovednosť mohli plnohodnotne prevziať miestne samosprávy. Tým sa vytvoria sa prirodzené podmienky pre racionálne zabezpečovanie a riešenie tejto služby," uvádza M. Minarovič. Dodáva, že snahou je, aby sa celkovo v oblasti prirodzených monopolov vytvorili lepšie podmienky. To predznamenáva aj isté prirodzené regionálne rozdiely, ale ako konštatuje, takúto nekompromisnú realitu prináša život. "Dajú sa tu uplatniť isté systémy solidarity, ktoré sú všeobecne uplatňované aj vo svete. Možností a variant je relatívne veľa a pevne veríme, že sa to nakoniec podarí," konštatuje generálny sekretár Únie miest Slovenska.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
