vyprodukuje. Nový zákon o odpadoch so sebou prináša aj zmenu v spôsobe vymožiteľnosti dlhov od občanov a to v tom, že si mesto bude môcť bez súdov vymôcť peniaze exekúciou majetku dlžníka.
Ako sme už informovali, od januára už občania nebudú vstupovať do zmluvných vzťahov s firmami, ktoré tieto činnosti zabezpečovali, nebudú platiť poplatky bytovým družstvám vypočítané na jeden byt. Ich povinnosťou bude zaplatiť mestu miestnu daň, resp. poplatok "na hlavu a rok." Konkrétnu výšku ročného poplatku určia poslanci mestských a obecných zastupiteľstiev do prvej dekády decembra, pričom jej výška sa bude pohybovať v rozpätí 80 až 1200 korún za rok.
"Doteraz to fungovalo tak, že technické služby mali zmluvy s jednotlivými subjektami, napríklad bytovými družstvami. Od januára tento systém padne a mesto bude mať povinnosť platobným výmerom vyrúbať každému občanovi, právnickej, či fyzickej osobe, miestny poplatok. Mesto ho bude vyberať, spravovať a platiť za služby subjektu, s ktorým má zmluvu," vysvetlila nám vedúca oddelenia štátnej správy v odpadovom hospodárstve na Ministerstve životného prostredia SR Marta Gojdičová.
"Starý zákon o odpadoch sa nevzťahoval na občana. Obec nemohla občanovi nanútiť, aby využíval zbernú nádobu, t.j. smetnú bedňu. Keď ju majiteľ domu odmietol s tým, že on odpad neprodukuje, neexistovala žiadna právna norma, ako ho k tomu prinútiť. Výsledkom boli divoké skládky pri potokoch, pod lesmi, ktorých likvidácia bude stáť štát milióny korún. Teraz bude musieť každý občan platiť obci poplatok, zapojiť sa do systému zberu v obci, užívať zbernú nádobu a ukladať komunálne odpady alebo vyseparované zložky na miesta, ktoré určí miesto. Ide o to, aby sa zákonom podarilo podchytiť čo najväčšie množstvo odpadov, resp. čo najväčšie množstvo jeho pôvodcov. Platiť za komunálny odpad budú aj všetci zahrádkari a chatári, výška poplatku budú odvodená od výšky, ktorá bude platiť v príslušnej obci a znížená o určité percento. Aj o tom rozhodnú miestne zastupiteľstvá," doplnila Gojdičová.
Veľmi dôležitou súčasťou zákona je aj spôsob platenia a vymáhania dlhov.
"Mestá a obce už nebudú musieť zaťažovať neplatičmi súdy, ale budú si môcť vo vlastnej kompetencii vymáhať poplatky, a to cestou Zákona 511 o správe daní a poplatkov. Ten umožňuje obci ako správcovi poplatku samej viesť exekúciu voči neplatičovi. Mimo iného má právo zriadiť neplatičovi záložné právo na jeho hnuteľný alebo nehnuteľný majetok. To znamená, že obce a mestá majú priamo prostriedky a právo vykonať dražbu, predať vec dlžníka a takto si v krátkom čase pokryť náklady spojené s neuhradeným poplatkom za odpad. Túto možnosť považujem za najeefektívnejšiu zmenu, ktorú zákon priniesol obciam. Tie sa totiž predtým o odpad postarať museli, ale nevedeli, kedy uvidia peniaze," vysvetlil nám JUDr. Jozef Horváth, ktorý spolupracuje so ZMOS-om a pre obce pripravil vzorové Všeobecno-záväzné nariadenie o odpade.
Na otázku, či budú mať obce a mestá na nové povinnosti súvisiace s odpadom, výrubom poplatkov a ich vymáhania pripravený aparát, JUDr. Horváth reagoval:
"Myslím, že tieto činnosti si nevyžadujú žiadny mimoriadny aparát. Obce a mestá si však budú musieť, a to aj v súvislosti s ďalšími kompetenciami, ktoré im pribudnú zo štátnej správy, poradiť s mnohými vecami, o ktorých teraz nemajú ani šajnu. Bude potrebné najať odborne zdatných ľudí, ktorých bude treba aj adekvátne zaplatiť."
A čo ak za zber, odvoz a zneškodnenie odpadu riadne zaplatíme, ale obec si svoje povinnosti zo zákona nesplní a pred blokmi sa nám bude smetie hromadiť?
"Pôjde o porušenie zákona, zakročiť môžu okresné a krajské úrady, inšpekcia. Všade tam sa môže občan sťažovať. Obec za to dostane pokutu. Ak chceme vybudovať občiansku spoločnosť, občan sa musí naučiť domáhať sa svojho práva, na ktoré má nárok zo zákona. Na nedostatky môže upozorniť cestou poslanca, súdu, najhoršie bude, ak ľudia len mávnu rukou, že im to za to nestojí. Treba využiť všetky dostupné prostriedky, aby sme dostali za svoje peniaze adekvátnu služby."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
