došlo k podobným prípadom aj na území Slovenska a skutočnosť, že ide o životu nebezpečnú látku, straší nejedného človeka. Každá listová zásielka je distribuovaná poštou, a tak nás zaujímalo, či pracovníci pošty majú možnosť rozoznať a vopred identifikovať, že sa v obálke nachádza nebezpečná látka.

"Nie sme oprávnení otvárať zasielanú poštu. Aj preto sa objavujú v tlači upozornenia, aby si občania dávali pozor na to, akú zásielku prijímajú. Pošta je totiž len prepravca. V prípade, že je nejaká zásielka taká, že už u nás zbudí podozrenie, tak o tom môžeme informovať orgány činné v trestnom konaní, ale určite nie sme kompetentní zisťovať jej obsah. Podobné je to aj pri balíkoch, otvárať ich môžu len colníci. Keď príde zo zahraničia, ešte pred odovzdaním adresátovi sa prekontroluje jeho obsah. Medzinárodná pošta a doprava je síce zabezpečená pre prípad výskytu drog, či výbušnín. Netuším však, či máme laboratória na výskum antraxu, preto musíme riešiť všetko cez políciu, ktorá zašle zásielku na expertízu," povedal nám riaditeľ podniku Slovenská pošta, odštepný závod Košice Ing. Milan Relovský.

Ako ďalej uviedol nie je jednoduché špecifikovať, čo je vlastne podozrivá zásielka.

"Keď niekto pošle list z Afganistanu, alebo nejakej arabskej krajiny a pošle ju Arabovi, určite ho nebude chcieť otráviť antraxom. Iné to však je, keď to posiela nejakej inštitúcii. Faktom je, že my môžeme zistiť podozrivú zásielku, no je to veľmi ťažké a zachytiť ju priamo na pošte takmer nemožné," hovorí riaditeľ pošty a dodáva, že špeciálne bezpečnostné opatrenia v tejto súvislosti pošta neurobila.

"Slovenská pošta distribuuje rádove milióny kusov zásielok. Každý kus nemôžeme kontrolovať. Včera som sa o tom rozprával s prevádzkovým námestníkom, že by sme ľudí, ktorí prichádzajú do styku so zahraničnými zásielkami, vybavovali nejakými ochrannými prostriedkami. Reálne si však neviem predstaviť človeka, ktorý by osem hodín pracoval v gumenných rukaviciach. Druhou vecou je, že tieto rukavice nemajú takmer žiadnu životnosť a sú jednorázové. Za pár minút by sa roztrhali a ľudia by si ich museli meniť každú chvíľu. Keby sme dali pracovníkovi kvalitnejšie gumené rukavice a nie chirurgické, tak by zrejme po zmene chytil skôr nejakú plieseň od rukavíc, než by sa nakazil antraxom. Na druhej strane si myslím, že nie sme rizikovou krajinou, ktorá by mala byť centrom útokov."

Je však nesporné, že situáciu môže zneužiť veľa ľudí, ktorí len tak z recesie pošlú niekomu prášok v obálke.

"Áno, samozrejme, niekto bude vzniknutú situáciu zneužívať, bude z recesie posielať niekomu prášok. To sú však len falošné poplachy. Podotýkam, že v rámci podniku platia štandardné bezpečnostné postupy, ktoré má Slovenská pošta prijaté v rámci ochrany pred výbušninami, či drogami," dozvedáme sa od Ing. Relovského.

Riaditeľ zároveň vysvetlil, že v prípade, ak by sa skutočne prítomnosť nebezpečnej látky na pošte potvrdila, podnik sa vie o svojich zamestnancov postarať.

"Museli by sa dať vyšetriť a náklady za zdravotnícke ošetrenie by znášala pošta. Avšak podozrenie ešte neznamená, že k niečomu skutočne došlo. Keby sa, nedajbože, potvrdil antrax, tak by sme zaplatili pracovníkovi aj liečenie spojené s nákazou," uzavrel riaditeľ Slovenskej pošty, odštepného závodu Košice.

V poslednej dobe sa nijako počet zásielok zo zahraničia, či Arabských krajín smerom na Slovensko nezvýšil.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.