tohto roka pritom musí banka dostať finančnú injekciu na to, aby splnila podmienky Národnej banky Slovenska (NBS) týkajúce sa kapitálovej primeranosti.
Podľa správy audítora potrebuje Poštová banka pol miliardy korún na krytie tvorby opravných položiek. Tie musí vytvoriť do konca decembra. Rozhodujúci akcionári banky - štátna Slovenská konsolidačná a súkromný Istrokapitál - sa pritom ešte stále nezhodli na spôsobe, akým banka nevyhnutnú finančnú injekciu dostane.
Centrálna banka však nepovažuje predchádzajúce ozdravenie banky za prekážku, ktorá by bránila jej predaju strategickému investorovi. "Poštová banka robí opatrenia, aby do privatizácie išla ako zdravá banka. Ani v súčasnosti nie je v takom stave, aby nemohla byť privatizovaná," vyhlásil hovorca NBS Ján Onda.
O konkrétnej podobe finančnej pomoci štátu by mala v blízkej budúcnosti rozhodnúť Slovenská konsolidačná. Po prevzatí zlých úverov v troch štátom kontrolovaných bankách to bude znamenať pomoc štátu ďalšiemu bankovému domu.
Rezorty, ktoré majú svojich zástupcov v dozornej rade Slovenskej konsolidačnej, sa k angažovaniu štátnej agentúry pri pomoci Poštovej banke, vyjadrujú len opatrne. "Je to vec orgánov spoločnosti. Dúfame, že rozhodnutie akcionárov bude čo najlepšie," povedal denníku SME hovorca ministerky financií Peter Papanek.
Dozorná rada Slovenskej konsolidačnej mala rozhodovať o finančnej pomoci banke už v druhej polovici augusta. Požadovaných 500 miliónov korún mala Poštová banka podľa predloženého scenára zinkasovať prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti BPT Invest, ktoré mala získať z predpokladaného úspešného vymáhania inak nevymožiteľných úverov. Ich celkový objem bol plánovaný na sedem miliárd korún a BPT ich mala získať prenesením z účtovných kníh Poštovej banky a Slovenskej konsolidačnej. Agentúra sa však predloženým návrhom nezaoberala a bez ohlasu ostali aj ďalšie navrhované možnosti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.