s Deziderom V., ktorý tam prišiel, išli pozrieť dnu, čo je s Klárou, že ju už dlhší čas nikto nevidel. Hovorila, že doma má kľúč od sestrinho domu, tak som ju poň poslal. Keď sa s ním vrátila, otvorila vchodové dvere a ja s Deziderom sme vošli dnu. Kláru sme našli v bočnej izbe. Ležala na zemi na chrbte a v jej blízkosti boli dve väčšie kaluže krvi. Bola žltá a nedalo sa jej už pomôcť. Povedal som Deziderovi, že treba zavolať lekára a policajtov, že my tam už nemáme čo robiť. Vyšli sme von a zamkli za sebou dvere," priblížil súdu okolnosti, za akých našli majiteľku domu, Ladislav M.
Vyšetrovanie smrti Kláry H. z Mokraniec, okr. Košice-okolie ukázalo, že bola zavraždená. 1. júla 1999 medzi jednou a treťou hodinou po polnoci. Vrah ju napadol v jej dome za bližšie nezistených okolností podlhovastým predmetom s ostrými hranami, ktorý sa nepodarilo identifikovať. Udrel ju ním väčšou silou a prudkosťou najmenej päťkrát, pričom štyrikrát zasiahol jej hlavu. Spôsobil jej tak pomliaždenie mozgu s vnútrolebečným krvácaním pri otvorených trieštivých vtlačených zlomeninách kostí lebečnej klenby a spodiny. Páchateľa sa dolapiť dlhší čas nedarilo. Po vyše dvoch mesiacoch bol obvinený z vraždy Kláry H. 52-ročný Mokrančan Ján K., ktorého vzal vzápätí sudca do vyšetrovacej väzby.
V septembri lanského roka ho prokurátor obžaloval z trestného činu vraždy, za ktorý sa včera zodpovedal pred senátom Krajského súdu v Košiciach. Ján K. využil svoje právo a odmietol vypovedať. Z výpovedí z prípravného konania, ktoré prečítal predseda senátu však vyplynulo, že sa od vraždy Kláry H. dištancuje. "Nepopieram, že som sa s ňou často stretával, chodil som do jej domu. Raz prišiel aj jej muž. Pozerali sme porno. Potom sme sa pohádali, aj pobili… Ale naposledy som bol u Kláry päť, možno i šesť mesiacov pred jej smrťou. V deň, keď mala byť zavraždená, som pil v krčme a okolo 21. hod. som sa vrátil domov, chvíľu som pozeral televízor a potom som si ľahol spať," uviedol na svoju obranu obžalovaný.
Z výpovedí dvojice policajtov, ktorí mali v inkriminovanú noc službu a prechádzali autom po obci, je zrejmé, že videli pani Kláru, ako sa medzi 23. a 24. hodinou, vracia domov. Bola sama, ale iní svedkovia tvrdili, že ju ktosi videl sedieť v noci na lavičke, kde sa vraj rozprávala s nejakým mužom… Nebohá žena žila v dedine plnej ľudí a príbuzných, ale všetko nasvedčuje tomu, že bola odkázaná sama na seba. Po tom, čo manžel vyhodil z ich košického bytu, sa vrátila do domu v Mokranciach. Podrobila sa viacerým psychiatrickým liečeniam a možno preto ju ľudia považovali za čudáčku, ba dokonca sa jej báli aj jej nablížší príbuzní.
"Nebohá Klára H. bola moja sestra. Nenavštevovali sme sa, pretože bola chorá a ja som sa jej bála. Nevedela spať, bola hysterická, chorá na hlavu. Je pravda, že na mňa niíkdy nezaútočila, ale raz mi hrozila aj sekerou… Dom, v ktorom bývala, sa nachádza neďaleko od môjho. Preto som ju občas vídala, najmä vtedy, keď som pracovala v záhradke a ona šla okolo. Prvého júla 1999 som sa šla pozrieť k jej domu, pretože som sa dozvedela, že ju už dlhší čas nikto nevidel. Pozerala som dnu len zvonku cez okno. Nič som však nevidela, preto, keď som zbadala prichádzať Ladislava M. a Dezidera V., požiadala som ich, aby sa oni išli pozrieť dnu. Odbehla som domov po kľúč, ktorým som potom otvorila vchodové dvere," vypovedala sestra nebohej, Gizela J.
Jej brat Štefan S. pred súdom uviedol, že o živote nebohej toho veľa nevie, pretože sa s ňou takmer nestretával. Aj on tvrdil, že bola duševne chorá a bolo s ňou ťažké nadviazať nejaký kontakt. Dodal, že len z počutia vedel, že sa občas stretáva s manželom a s obžalovaným. "Asi týždeň pred smrťou ma Klára navštívila v Moldave nad Bodvou, kde bývam. Sťažovala sa, že niekto od nej stále pýta peniaze a všetko jej berie. Meno toho muža však nepovedala a ani neopísala, ako vyzerá, i keď sa jej na to moja manželka viackrát pýtala," zaspomínal si na nebohú sestru ďalší z bratov, Arnošt S.
Tieň podozrenia padol aj na manžela nebohohej, ktorý ju občas navštevoval. Policajné preverovanie tejto stopy však ukázalo, že Jozef H. bol v čase vraždy hospitalizovaný v psychiatrickej liečebni v Prešove. Bol umiestnený na uzavretom oddelení a jeho ošetrujúca lekárka i personál nemocnice vylúčili, aby sa mohol odtiaľ dostať nepozorovane von. Ožalovaného na mieste činu takisto nikto nevidel a hlavným usvedčujúcim dôkazom sú dve krvné stopy zaistená na povrchu a podrážke jeho topánky. Okrem toho je vo vyšetrovacom spise aj priznanie Jána K., ktoré urobil v prípravnom konaní. Neskôr túto výpoveď poprel s tým, že ho k nej donútili násilným spôsobom policajti. Na margo topánok uviedol, že on ich nenosil.
"Povedal, že sa chcel s Klárou pomilovať, ale ona nechcela, začala kričať a tak ju buchol po hlave... Vyťahoval sa, že on nie je žiadna padavka, ale tvrdý chlap a skúsený kriminálnik, čo strávil dokopy 13 rokov v base. Vraj, ako mu chceme dokázať vraždu, keď nemáme žiadne dôkazy, že to bol on. Smial sa, že sa toho veľa naučil od svojho otca, ktorý bol policajt. Keď však analýza DNA potvrdila, že na jeho topánke sa nachádza krv nebohej, začal vykrikovať, že vraždu mu nikdy neprišijeme, že to radšej vyskočí z okna, čo aj chcel urobiť. Hádzal sa, búchal hlavou o okno a tak sme na jeho spacifikovanie museli použiť donucovacie prostriedky," uviedol Ladislav P., ktorý obžalovaného vypočúval. Zdôraznil tiež, že Ján K. uvádzal detaily, ktoré mohol poznať len páchateľ. Dnes pojednávanie pokračuje výsluchom svedkov a najmä súdnych znalcov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
