Košice, zakotvil natrvalo v Maďarsku, a že to nebol hocikto, ale futbalový velikán jednak ako hráč a neskôr tréner, toho dôkazom je to, že sa neskôr stal trénerom národného mužstva Maďarska. Tento futbalový odborník sa stal spolutvorcom "zlatého maďarského národného mužstva", ktoré dosiahlo úspechy svetového významu a na ktoré maďarskí fandovia s nostalgiou spomínajú. Dodnes sa tomuto mužstvu ani jeden maďarský výber ani zďaleka nevyrovnal.
Jeho účinkovanie v Košiciach dalo pečať a základ "veľkému košickému futbalu". Ako mladý človek sa z Berehova dostal do Prahy a stal sa hráčom ako ľavé krídlo "Železnej AC Sparty Praha", ako aj neskôr reprezentantom ČSR. V tom čase Sparta znamenala vo futbale pojem nielen doma, ale aj v zahraničí a preto pre pamätníkov uvádzam aj jej zostavu: Klenove - Burger, Čtyřoký - Košťalek, Bouček, Kolsý - Faczinek, Zajíček, Braine (Belgičan), Nejedlý, Kalocsay. Otázka znie asi tak:čo to má spoločné s Košicami? Preto dávam na ňu aj odpoveď. Kolocsay bol krídelným útočníkom s obrovskými skúsenosťami, ktoré priniesol vo svojej hlave práve k nám do Košíc. Od svojho začiatku na trénerskom poste sa zameral na štýl hry mužstva a na to, aby mužstvo Košíc majúc na to hráčov produkovalo krídelnú hru. Tu nastali pre krídelníkov ŠK Jednota Košice Milana Danka a Fera Greškoviča "ťažké časy". Na tréningoch, ktoré boli v tom čase trikrát týždenne od 14.00 hod. až do západu slnka (od uvedenej hodiny sme boli zamestnávateľmi uvoľňovaní) najviac si vytrpeli krídelníci, pretože práve do ich hláv vlieval tréner rozum o krídelnej hre.Futbal je najjednoduchšia "loptová hra" a má od 19. storočia písané pravidlá hry, ale má aj "pravidlá nepísané" a tie si od mladosti treba vštepovať do krvi.Futbal sa hrá nad ramenami a len týmto spôsobom je možné vo futbale dosiahnuť najvyššie méty.
Tieto svoje poznatky nám denne pripomínal, pričom o tom, čo hovoril, nám aj všetko prakticky ukázal na trávniku. Vedenie lopty pri bočnej čiare ihriska, úniky po krídle, centrovanie v plnom behu (v tom bol absolútny majster, ktorý v plnom behu vedel nacentrovať spoluhráčovi tam, kde to potreboval), kopanie rohov z oboch strán. Tieto jeho prvky boli súčasťou denného "drilu", až nám od únavy nebolo do smiechu. Jeho úsilie dať mužstvu štýl krídelnej hry bolo platné.Roky potom bola doménou košických ligových mužstiev. Aby som to dokumentoval menami: v ŠK Jednota to boli Danko - Greškovič (v jari 1946 už Turbéki - Ture), ďalej to bola dvojica Kánassy - Dobay, Šnír - Čiták, Hoholko - Boroš. Takéto dvojice v útoku nemalo u nás ani jedno mužstvo. "Moderna futbalu" (neviem čo to je) zničila nielen na Slovensku krídelnú hru a tak ten futbal aj dnes vyzerá. Preto dodnes si cením to, čo som sa od tohoto človeka naučil.
ŠK Jednota Košice zostala bez trénera a tak z talónu bol znovu vytiahnutý tréner Špak, aby už začiatkom januára 1946 viedol tréningy ligového mužstva. On potom viedol celú jarnú prípravu na nasledujúcu odvetnú časť ligy so zameraním na udržanie sa. Damoklov meč visel nad mužstvami oboch skupín ligy a tomu bolo sa potrebné vyhnúť. Mužstvo po kondičnej stránke pripravil skutočne super. Jeho účinkovanie pred začiatkom odvetnej časti skončilo, vrátil sa k mládeži, pretože na futbalovej scéne v Košiciach sa objavil nový človek, ktorý prišiel k nám až z Prahy. Bol to 35-násobný reprezentant ČSR, bývalý stredný záložník, umelecký maliar, tréner so skúsenosťami z pôsobenia na poste trénera v Moskve, ba aj v Španielsku, vážený pán blížiaci sa k sedemdesiatke - Antonín Fivébr. Náš nový tréner, ktorého sme od prvého a pôsobenia v Košiciach nevolali inak ako "pane mistře", sa nás ujal tesne pred jarnou odvetou. Po prvom tréningu sme zistili , že futbalu skutočne rozumie. Vtedy konštatoval: "No to co jsem videl, tak kondice je výborná, kluci to úmí a mne nezbývá nic jiného, abych se stal jejich futbalovým tátou". Na tieto slová sa nedá zabudnúť a my sme sa skutočne počas jeho pôsobenia v Košiciach chovali k nemu, ako k nášmu "futbalovému tátovi". Rešpektovali sme ho a vážili sme si ho, pretože on bral "srandu" a beťárstva za samozrejmú súčasť futbalovej hry, pritom aj voči vlastnej osobe. Boli by sme za ním išli aj do ohňa. Že to bola obojstranne tá najschodnejšia cesta sa ukázalo na výsledkoch, ktoré mužstvo ŠK Jednota Košice pod jeho vedením docielilo.
(Pokračovanie)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
