ale nedáme ju preč ani za celý svet
Eugen MAGDA
Košice - Slovenský futbal nepripravuje na medzinárodnej scéne svojim priaznivcom veľa radosti. Nepotešili ich ani sedemnásťročné reprezentačné nádeje, ktoré v kvalifikačnej skupine s Belgickom, Luxemburskom a Českom na domácej pôde museli prenechať prvenstvo susedom z bývalej federácie, ktorí sa prebojovali na budúcoročné ME v Dánsku. Tam pred niekoľkými týždňami chlapci príjemne prekvapili, preto sme sa Valovičovho asistenta Josefa Kopejtka po nevydarenom vystúpení spýtali, či ho účinkovanie kolektívu nerozčarovalo. Náš dlhoročný mládežnícky tréner, ktorý sám prejavil záujem pozrieť sa pravde do oči, odpovedal takto:
"Práve turnaj v Dánsku nás viedol k zdravému, ale neprehnanému optimizmu, pretože naša hra a výsledky nám dodávali vieru v to, že v domácom prostredí za predpokladu, že zlepšíme útočnú fázu môžeme uspieť. V hre o účasť na ME boli tri vyrovnané družstvá - Česi, Belgičania a my, lenže ani Luxembursko už nebolo iba do počtu. Ak si totiž všimneme jeho výsledky z prvých polčasov zistíme, že náš celok s nimi prehral 0:1, Česi po vyrovnanej hre síce viedli 2:0, ale prvý gól dali hneď v úvodnej minúte zo štandardnej situácie a druhý v posledných sekundách pred prestávkou z jedenástky, a Belgičania s nimi iba remizovali 0:0. Výsledky však jednoznačne signalizovali, že o postupe sa rozhodne iba medzi spomínaným trojlístkom. Možno keby bol turnaj o týždeň neskôr, nie je vylúčené, že by postúpil niekto iný. Vzájomné zápasy boli vyrovnané, viacerí sme sa však zhodli na tom, že najfutbalovejší tím mali Belgičania, no nakoniec postúpili Česi. Náš optimizmus z Dánska bol namieste, ale v čiastkových oblastiach sme nedotiahli vždy všetko na sto percent, čo nás v konečnej fáze pripravilo o postup."
Môžete to ešte trochu viac konkretizovať?
"Prvé naše hodnotenie vyznelo tak, že Belgičanmi a Česi mali vo vzájomných dueloch predsa len kompaktnejšie celky ako my, disponovali aj niekoľkými individualitami, takže nemali slabinu vo svojich radoch. Naopak my sme nepredpokladali, že na dvoch-troch postoch budeme mať slabiny. Nepodržal nás napríklad brankár Kuciak, ktorý v Dánsku bol naším najlepším hráčom a aj niektorí ďalší na svojich miestach nepodali svoj štandardný výkon, ktorým by pomohli k postupu."
Čo ešte okrem spomínaných faktoch rozhodlo o našom neúspešnom pokuse?
"V hodnotení našej hernej kvality si musíme priznať, že v niektorých fázach hry Belgicko a Česko pôsobili futbalovejšie. Všetci naši súperi hrali v obrane už v jednej rovine, čo predurčuje hrať útočne, pretože každý si kryje svojho hráča v priestore, to znamená, že viacerí sa aj zapájali do útočnej fázy. My sme navyknutí na hru s liberom a s ním sme sa predstavili aj v kvalifikácii. Nič iné nám ani neostávalo, pretože nebol čas nacvičiť hru v jednej línií. Navyše Belgičania i Česi mali na rozdiel od nás vo svojom strede vynikajúcich hráčov, ktorí v rýchlosti dobre ovládajú loptu, ale to sú už známe nedostatky, ktoré do nekonečna opakujeme. Aj preto sa stále prehlbuje rozdiel medzi nami a európskou špičkou, takže nad tým sa už nestačí len zamyslieť, treba naozaj niečo robiť. Zvoliť trebárs iný spôsob prípravy nielen v teoretickej rovine s tým, že na seminároch so všetkým súhlasíme, ale treba to preniesť do praxe. V opačnom prípade nám ujde rýchlik ešte ďalej. Pritom s Belgickom, aj keď sme prehrali 0:1, nemožno povedať, že by mali viac šancí. Fakty hovoria v náš prospech, navyše rozhodca nám neuznal dva góly, podľa videa to boli dosť problematické verdikty asistenta, ale výsledok hovorí jasnou rečou. Remíza s Českom a priebeh hry prezrádzajú, že v taktike a v defenzíve sme s nimi dokázali držať krok, avšak v domácom prostredí sme potrebovali mať takých hráčov, ktorý by dokázali na nepriaznivý vývoj gólovo reagovať a zvrátiť ho."
Nech sa však na kvalifikáciu pozeráme z akéhokoľvek hľadiska, v konečnej fáze ste mohli variť iba z toho, čo ponúka naša dorastenecká liga. Čo teda robiť, aby nastali lepšie časy?
"Po poslednom neúspešnom výsledku sme hodnotili hráčov, ktorých sme nominovali, snažili sme sa objektívne zhodnotiť, či a kde sme urobili nejakú chybu. Myslím si, že sme ju neurobili, lebo nás reprezentovali ozaj najlepší. Nakoniec po Dánsku sme ani nemali dôvod meniť výber. Veľmi sme sa spoliehali napríklad na Dobiša, ktorý hrá v pražskej Sparte, lenže kvalifikácia ho zastihla v zlej forme. Viac sme čakali aj od útočníka Líšku, pretože už hráva za starší dorast, a tiež veľmi sklamal, hoci pred turnajom bol najlepším strelcom. Pravda, neboli to len títo dvaja, ale boli to spolu s brankárom Kuciakom najmarkantnejšie príklady. To sú pochopiteľne momentálne príčiny, lenže ak by sme sa pozreli hlbšie do pozadia prípravy, zistili by sme, že súperi mali pred nami v mnohých veciach náskok. Nechcime, aby teraz u nás z dňa na deň vyrástli tréningové strediska s krásnymi plochami, s kompletným vybavením, ktoré by slúžili na prípravu mladých futbalistov. Máme také podmienky, aké máme, s tým sa musíme zmieriť, pretože ani v minulosti neboli iné možnosti. Hľadajme teda rezervy aj v prístupe trénerov. Ak nemáme výbušných hráčov a absentuje u nás dynamická technika, robíme niekde chybu. Zatiaľ čo súperi dokážu v rýchlosti s loptou veľké veci, my nie. Spôsob tréningov, komplexnú prípravu a etapovitosť zanedbávame najmä v žiackom veku, v ktorom povyšujeme momentálne výsledky nad výchovu talentov. A s takýmto myslením sa asi ťažko pohneme z miesta. Pravda, ani v kluboch by sa nemali k mladi správať macošsky, mali by jej ochotnejšie poskytovať ihriská, pretože nacvičovať dynamickú techniku na hrboľatých terénoch, či na škvare, je nemožné. Nehovoriac, že mali by sme sa častejšie stretávať aspoň s najbližšími susedmi, nehanbiť sa prevziať od nich to, čo by sme mohli uplatniť aj v našich podmienkach. Necestujme na druhoradé turnaje do zahraničia, odkiaľ sa po prípadnom úspechu vraciame s gloriólou, pri ktorej sa nám zatočí hlava a zvádza nás to k neodôvodnenému sebauspokojeniu. Všímajme si viac susedov z Poľska a Česka, kde urobili výrazný skok, a pokúsme sa podobne preraziť aj so slovenským futbalom."
Žiaľ, náš futbal sa od mládežníckeho veku borí s problémami. Na mnohé z nich sme poukázali. Žiaľ, chlapci v takýchto podmienkach rastú aj so všetkými nedostatkami, postupne sa stávajú seniormi, a my sa potom čudujeme, prečo je naša Mars superliga taká slabá, prečo seniorské reprezentačné celky a klubové mužstvá v európskych pohároch hrajú nepresvedčivo a sa ocitnú v poli porazených. Vo všetkých kategóriách sme sa ocitli na kolenách, takže radšej sa už nepoučujme, ale tvrdo, disciplinovane a statočne pracujme.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
