zamestnancom a takisto osobám, ktoré prevzali do ochrany, prostriedky individuálnej ochrany. Zjednodušene povedané, ak ste zamestnávateľom, musíte svojím podriadeným zabezpečiť ochrannú masku, zaviesť ich do úkrytu. Po tom, čo sa väčšina prevádzok ocitla v súkromných rukách sa aj napĺňanie tohto bodu zákona stalo problematickým.
"Za socializmu bolo všetko v rukách štátu. Prepojenie v otázkach zabezpečenia ochrany obyvateľstva medzi podnikmi a úradmi fungovalo. Momentálne je problém najmä z malými firmami. Tie vznikajú a zanikajú takmer nekontrolovane. V princípe by to malo fungovať tak, že každý zamestnávateľ by si mal naštudovať všetky povinnosti, ktoré mu zo zákona vyplývajú. Vieme však, aká je skutočnosť," povedal nám na margo ochrany osôb, ktoré by sa v prípadnom ohrození nachádzali práve v zamestnaní Marián Hoško, šéf odboru civilnej ochrany obyvateľstva Okresného úradu (OÚ) v Poprade.
Podstatne lepšie sú na tom veľké fabriky. Jeden z najväčších chemických koncernov pod Tatrami, Chemosvit a. s. Svit je podľa Ing. Jána Michaláka, vedúceho odboru ochrany na možnosti útoku chemickými zbraňami pripravený. "Sme súčasťou systému civilnej ochrany. O tom že sa jej v posledných rokoch venovalo málo pozornosti a prečo tento stav vznikol sa už popísalo veľa, ale my, ako chemický podnik sme zo zákona povinní zabezpečiť ochranu našich zamestnancov a takisto aj obyvateľov mesta," povedal vedúci odboru. Ako ďalej uviedol, počty ochranných masiek sú dostatočné. Každý zamestnanec v prípade ohrozenia masku s funkčným filtrom dostane. Filtre boli kontrolované pred zhruba piatimi rokmi. J. Michalák podotkol, že niektoré masky a filtre budú nahradené novými, po tom, ako vzorku odošlú do skúšobného ústavu. K dispozícii zamestnancom Chemosvitu je aj niekoľko krytov. Jeden sa nachádza priamo v areáli fabriky a pojme zhruba 300 osôb, ďalší je v meste a je určený pre 80 osôb.
Veľké percento osôb však pracuje najmä v oblasti služieb, či v malovýrobnej sieti. Títo zamestnanci nie sú chránení tak, ako pracovníci väčších podnikov. "Zákon obsahuje aj represívnu časť. Existuje tu možnosť udeliť pokuty," tvrdí M. Hoško. Pre malé firmy a podniky neexistuje v tomto smere žiaden záväzok. Drvivá väčšina podnikateľov by jednoducho zareagovala tak, že svoje prevádzky uzavrie a poberie sa kade ľahšie. Nikto z nich sa nebude zaujímať o krízové zásobovanie potravinami, hoci s OÚ má podpísanú zmluvu. "Všetka ťarcha prechádza na mesto. Ak podnikateľ zavrie prevádzku, jeho zamestnanci ostávajú na ulici. V prípade krízy sa preto logicky obrátia na mesto, alebo obec," konštatuje vedúci odboru civilnej ochrany. Ako dodal na záver, s týmto scenárom sa počíta. Preto má mesto k dispozícii viac ochranných prostriedkov, ako je potrebné.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
