priemere o 10 % a pre podnikateľov o 5 alebo o 10 %. Tento návrh je v súlade so stratégiou, ktorú prijala porada ekonomických ministrov v roku 1999.
"Harmonogram bol prijatý tak, aby pri prechode na liberalizovaný trh nemuselo prísť k šokovým cenovým zmenám, ktoré by u slabšie situovaných občanov a podnikateľských subjektov spôsobili kolaps," uviedol riaditeľ Odboru energetického poradenstva SE Ján Dohňanský.
Liberalizácia energetického trhu sa teda začína aj u nás. Okrem návrhu na zvýšenie cien elektriny totiž predstavitelia SE predložili aj návrh novej tarifnej sústavy na odbery nízkeho napätia, ktorá predpokladá zavedenie tarifikátorov do domácností a pre menších podnikateľov na odbery nízkeho napätia. Tarifikátory by sa na budúci rok mali vyskúšať na vzorke 1500 domácností z celej SR. Po ich odskúšaní by mohlo novú tarifnú sústavu využívať až 2 milióny odberateľov. Zavedenie tarifikátorov by malo dať možnosť odberateľom, ktorí budú ochotní znížiť výšku okamžitého odberu pomocou tarifikátora, a tým pádom aj znížiť výdavky za elektrinu.
Riaditeľ divízie obchodu Východoslovenských energetických závodov (VSE) Ing. Arpád Tóth sa na skutočnosť ohľadne plánovaného zavádzania tarifikátorov v súčasnej dobe nepozerá príliš nadšene.
"Podľa môjho názoru je v tomto momente potrebné s tarifikátormi počkať," dozvedeli sme sa od Ing. Tótha, ktorý zároveň dodal, že cena elektrickej energie u všetkých skupín odberateľov je zložená z dvoch častí. "Ide o platby za fixné a premenlivé náklady. Mnohí z odberateľskej skupiny obyvateľstva si myslia, že platia za prenájom elektromera. To je ale stály mesačný plat, ktorý je u jednotlivých taríf rozdielny," hovorí riaditeľ divízie obchodu.
U všetkých taríf sú hodnoty stanovené pre každé odberné miesto rovnaké, jedine u odberateľov, ktorí majú priame vykurovanie sú hodnoty stáleho mesačného platu určené podľa hodnoty empirickej hodnoty ističa.
"V prípade zavedenia tarifikátorov by si odberateľ mohol zvoliť amperickú hodnotu, ktorú by mal zmluvne dojednanú s dodávateľom elektriny. Následne by si stanovil na základe svojej náročnosti a spotreby, koľko ampérový chce istič. A práve v tomto je kameň úrazu. Každý by si síce mohol zvoliť ampérickú hodnotu, ale mnohokrát aj za cenu toho, že by mu pri väčšom odbere elektrina vypadla a musel by chvíľu počkať. To znamená, že by naraz zapol napríklad elektrickú rúru a žehličku, alebo automatickú práčku. Obmedzovač by tento nápor totiž nezniesol, takže by sa muselo niektoré zo zariadení vypnúť. Je to obmedzujúci prvok, šetrí energiu, no na druhej strane si človek zníži určitý komfort," dozvedáme sa od Ing. Tótha.
samozrejme, že všetko niečo stojí a ani tarifikátor nebude zadarmo.
"Rozdiel medzi 16 ampérovým ističom a 25 ampérovým bude aj v cene. Treba si uvedomiť, že na Slovensku je približne 2 000 000 odberateľov u ktorých by bolo potrebné tento tarifikátor namontovať. Jedná sa o veľmi nákladnú a zložitú vec. V mnohých prípadoch by zrejme bolo potrebné urobiť aj rekonštrukcie vedení. Zatiaľ sa to odskušáva, ale myslím si, že ani tarifná komisia, nezaujme kladné stanovisko."
Koľko by obmedzovač spotreby elektriny stál je momentálne ťažko povedať, pretože to bude závisieť aj od ceny ampéra.
Slovenské elektrárne navrhujú zaviesť do domácností a menším podnikateľom tarifikátory s rôznou výškou ampérovej hodnoty. Tá by určovala maximálne množstvo elektrického prúdu, ktoré môže odberateľ spotrebovať v danej chvíli.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
