krajine vytypoval hráčov - futbalistov a tak sa stal dovozcom pre celú ČSR cez Košice. Zameral sa na futbalistov aj keď nemali slovenský pôvod. On im ho našiel a zdokladoval, takže nemal žiadne problémy, ako repatriovať. Tak sa mi zdá, že do ČSR presídlil asi stovku futbalistov. V prvom rade sa postaral o košické mužstvo, v drese ktorého sa v jari objavilo nie menej ako 10 hráčov, ktorí boli skutočnou posilou mužstva. Bol to obrovský prínos pre mužstvo ŠK Jednota v najvyššej súťaži.V Košiciach zakotvili 4 hráči z Békešskej Čaby a to brankár Ando a hráči do poľa Marík, Kliment a Šimon. Z rumunského Aradu prišiel jeden z najlepších hráčov Oradei, ktorý bol majstrom Maďarska vo futbale. Vlastným menom Štibinger, ktorý v spomínanom mužstve hral pod menom Barna a u nás hral s poslovenčeným menom Štrba. Vrátil sa z Košíc v roku 1948 do Aradu, kde v roku 1949 tragicky zahynul. Z Diósgyoru prišiel krídelník Štefan Turbéky a účinkoval s poslovenčeným nemom Turek. Tento futbalista pôsobil v drese mužstva, v ktorom počas vojny tvorili vnútorné trio traja košickí futbalisti Kertész, Fazekaš a Kassai (Klimek s pomaďarčeným menom).Z toho istého mužstva prišiel aj elegantný obranca Vinyei, ktorý hral za Košice pod menom Prošovsý. Z Košíc odišiel do USA, kde ako 30-ročný zomrel. Cez Žilinu prišiel po prestupe do Košíc aj záložník Rákoczi, v našom meste pod menom Rakovsý. Z budapeštianskeho Vasasu Pavol Csiszár, u ktorého s menom neboli problémy a volal sa Čisár. Nakoniec som nechal hráča, o ktorom ani tí, čo prišli z Maďarska, veľa nevedeli. Jeho meno ešte neprezradím, pretože je spojené s istým jarným zápasom ligy.

Jarná odvetná časť sa začala už pod vedením nového trénera a môžem len potvrdiť, že sme na ňu boli dôkladne pripravení. K prvému zápasu s mužstvom SK Židenice Brno sme nastúpili s odhodlaním odčiniť krutú porážku, ktorú nám uštedrili v Brne v pomere 1:8. V bráne Brna stál reprezentačný brankár Karel Kopecký, ktorému som v prvom zápase strelil prvý ligový gól Košíc a zgustol som si na ňom aj v odvete v Košiciach, keď sme súpera porazili 4:0 a dal som mu dva góly. Odvtedy som som bol pre neho postrachom. Na nasledujúci zápas sme do Trnavy odchádzali s malou dušičkou, pretože domáci mali v tom čase vynikajúce mužstvo. Vo vzduchu však viselo čosi tajomné. V izbe, kde som bol s Greškovičom, okrem dvoch postelí bol aj "diván" a na ten sa nasťahoval nový človek, ktorého sme ešte nevideli a nepoznali. Predstavili nám ho ako nového brankára. Nik ho nevidel chytať a tu bác - v nedeľu bude stáť v našej bráne. Prišiel z Hlohovca, kde hral vraj stredného útočníka. Prijali sme to s rozpakmi, kapitán Miloš Klimek len krútil hlavou. Bol to ďalší repatriant - rumunský Maďar Jozef Klimčok, ktorému dali hneď na začiatku jeho účinkovania meno "Lili". V kabíne pred zápasom si natiahol vlastný biely dres, boli sme pripravení ísť na ihrisko, keď tu náš "Lili" na veľké prekvapenie vytiahol z kufríka šedé kožené semišové rukavice. Doteraz to bolo niečo nevídané! Pred zápasom sa postavil do brány a za hurónskeho pokriku Trnavčanov "natáhni si rukavice" s pokojom Angličana si ich aj natiahol. Už na začiatku zápasu sme však zistili, že tento človek chytať vie. Nie vysoký, no bleskurýchly, pružný a odvážny chlap nám vychytal zápas, ktorý sme vyhrali v pomere 3:1. Konečne sme mali vynikajúceho brankára, na ktorého starší Košičania ešte aj dnes spomínajú. V prvom ročníku s každým mužstvom z našej skupiny sme získali body, len jeden tím bol pre nás začarovaný - SK Kladno. Napriek dvom prehrám s týmto celkom sme v jarnej odvete docielili také výsledky, že sme skončili na 4. mieste tabuľky v "B" skupine ligy. Víťazom v "A" skupine sa stalo mužstvo AC Sparta Praha a "B" skupiny zasa SK Slávie Praha. Ihrisko na Letnej tak bolo svedkom finálového zápasu o titul majstra ČSR. Obidva zápasy sa hrali pred vypredaným štadiónom a slávne kluby letenské "S" odohrali dva zápasy, v ktorých AC Sparta Praha zvíťazila 4:2 a 5:0, stala sa majstrom a tým bol ukončený prvý ročník najvyššej súťaže.

(Pokračovanie)