mohla byť mŕtva. Žili sme spolu 22 rokov, porodila mi šesť detí, nebil som ju s úmyslom, že ju zabijem," tvrdil pred senátom Krajského súdu v Košiciach 36 ročný Igor M., obžalovaný z brutálnej vraždy, ku ktorej došlo 2. marca tohto roku v Dobšinej.

Z vystupovania tohto muža bolo zrejmé, že je zvyknutý rozkazovať a je si vedomý toho, že svojim výzorom vzbudzuje rešpekt. Nevyzeral, ako Herkules, ale jeho svalnaté vyšportované telo prezrádzalo, že keď udrie, tak to stojí za to. Pred súdom nestál prvý raz. V decembri 1994 si vyslúžil 7 rokov basy za ublíženie na zdraví s následkom smrti, pretože opitý v zlosti hodil o stenu svojho dvojročného syna Lukáša. Po piatich rokoch bol z výkonu trestu podmienečne prepustený a v čase, keď mal sekať dobrotu, dobil na smrť svoju manželku. Mlátil ju 12 (!!!) hodín, najprv dlaňami a päsťami, neskôr tým, čo mu prišlo pod ruky. Bolo mu jedno, či je to hrniec, tĺčik na mäso, stolička, ktorú na žene polámal. Sácal ju, tĺkol jej hlavou o stenu, a keď spadla a nevládala vstať, vláčil ju za vlasy po zemi, skákal jej po hlave a po celom tele, ako zmyslov zbavený. Tomuto strašnému divadlu, ktoré sa odohrávalo v kuchyni, sa cez okienko v izbe prizerali jeho dcéra Žaneta s druhom, ktorých tam zavrel a nedovolil im, aby pomohli stonajúcej matke…

Hovorí Ján M.: "Ja s Igorom sme boli celé roky kamaráti. Neviem, čo sa mu stalo, ale začal žiarliť na svoju ženu a upodozrieval ma, že sa s ňou niečo mám. Nebola to pravda. V to ráno po mňa prišiel domov a požiadal ma, aby som mu prišiel popíliť na cirkulárke drevo. Šiel som k nemu aj so zaťom a s manželkou. Keď sme s pílením skončili, pili sme víno a on začal nadávať na svoju ženu, že sa so mnou kurví a ešte podobné hlúposti, ale nedal si povedať. Vymyslel si, že všetci pôjdeme na cintorín zobrať prísahu, že Adolfína so mnou nemá nič. Keď sme tam prišli, prikázal mne aj svojej žene, aby sme sa vyzliekli a kľakli si na hrob. On odriekaval, čo máme hovoriť a my sme to po ňom opakovali. Urobili sme mu po vôli, aby mal srdce na pokoji a aby dal svojej manželke pokoj. Potom sme šli domov a na druhý deň ráno nás zobudili policajti s tým, že Igor zabil svoju ženu."

"Všetko, čo si tu povedal, je irelevantné, vykonštruované. Je to klamstvo, pretože vy všetci mi chcete uškodiť. Ty aj celá tvoja rodina, ste uchyláci," snažil sa ohúriť svedka výrazmi, ktorým ani sám nerozumel, obžalovaný. "A to hovoríš ty? Poviem ti len toľko, že si odpísaný. Ani len vlastná matka, ba ani tvoji bratia, nikto z rodiny ťa nechce. Každý si sem-tam vypije, ale zabiť si dieťa a ešte aj ženu? To teda nie," povedal rozčúleným hlasom svedok.

Svedkami krutej bitky matky bola jej dcéra Žaneta a jej druh. "Po tom, čo boli na cintoríne, kde otec donútil mamu odprisahať, že s Jánom M. nič nemá, nešla domov, ale k M., lebo sa bála. Keď nechodila, otec ma poslal, aby som išla po ňu. Šla som a už sme sa vracali spolu domov, keď sme zbadali, že otec ide oproti nám. Udrel mamu, začal jej nadávať, a keď sme boli doma, mňa aj s druhom poslal do izby, kde nás zamkol. Bolo asi pol tretej popoludní, keď začal mamu boxovať rukami, neskôr klepáčikom na mäso, i stoličkou. Ona padala, vstávala a keď nevládala, ťahal ju za vlasy po zemi. Tĺkol jej hlavou o stenu, nadával jej do kuriev, keď zostala ležať, skákal po nej… Kuchyňa bola samá krv… Bil ju tak celú noc a my sme jej nemohli pomôcť, lebo kričal, že zbije aj nás. Okolo štvrtej ráno pritiahol mamu k diváňu a vyložil ju naň. Prikázal mi, aby som ju prezliekla do suchého. Bola nevládna, celá od krvi, mala vybitý zub. Umyla som ju, obliekla, povedala mi len toľko, že ju zbil zadarmo," vypovedala v prípravnom konaní Žaneta. Dodala tiež, že kým sa ona starala o mamu, obžalovaný umýval kuchyňu… Prišlo ráno, ale mama len ležala a nevstávala.

Pani Adolfína bola celá opuchnutá, doráňaná. Jej manžel rozhodol, že pôjde do lekárne a kúpi jej na rany nejaké mastičky. Zobral so sebou aj dcérinho druha. "V lekárni sme kúpili octan a harmanček a potom sme išli do krčmy, lebo nás obidvoch sušilo. Vypili sme po dve malé pivá a potom som ho poslal domov. Urobil som nákup a vrátil som sa domov variť obed. Manželka spala, chrápala… Potom sme si s dcériným druhom zas vypili, varil som fazuľu a on mi škrabal zemiaky, zatiaľ čo dcéra prala a žena spala. Pred obedom k nám zašiel aj František K. a pili sme v kuchyni asi do 13. hodiny. Asi o tri hodiny neskôr som zistil, že manželke zapadol jazyk. Bol som opitý, preto som prikázal zaťovi, aby zobral kliešte a lyžičky, ktoré sme jej strčili do úst. Ja som potom vytiahol kliešťami manželke…" predložil súdu svoju verziu obžalovaný. Napriek tomu, že obžalovaný tvrdil, že Adolfína ešte popoludní žila, podľa záverov, ku ktorým po pitve dospeli súdni znalci, bola mŕtva už o 11. hod.

Igor M. nedovolil, aby niekto z domácich šiel von. Jeho dcéra s druhom sa z domu vykradli až v noci, keď zaspal a utekali na políciu… Pri prvom výsluchu sa obžalovaný v podstate priznal, že manželku bil rukami a rôznymi predmetmi. ako uvádzali svedkovia. Na pojednávaní sa bránil tým, že ani nevie, čo podpísal, pretože bol opitý, v šoku, v bezvedomí, lebo nevedel, že je jeho žena mŕtva… Na margo prísahy na cintoríne povedal: "Viete, ctihodnosť, Muhamedovci, Alah, aj Cigáni, všetci sme rovnakí. Veríme, že keď niekto nedodrží prísahu, stihne ho trest. Preto som vymyslel, že pôjdeme na cintorín. Tam, na hrobe neznámeho muža, si nahí kľakli a prisahali, že nie sú milenci. "

Vo výpovedi tohto muža bolo toľko nechutností a vulgarizmov, ktorými sa snažil odpútať pozornosť od podstatných vecí, že ich ani nebolo možné protokolovať. O tom, o akého človeka ide, svedčí jeho vyjadrenie o vlastných deťoch. "Psychicky som ich neznášal, srali, šťali, kto to mal vydržať…"

Dnes pojednávanie pokračuje výsluchom ďalších svedkov a znalcov.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.