dobrú náladu. Ľudia zo Stálej konferencie občianskeho inštitútu (SKOI) pozvali Júliusa Satinského, aby ľuďom vysvetlil, ako NATO (vlastne do NATO).
Po dlhom čase ste prišli na východ Slovenska. Ak sa nemýlim, tak ste tu, spolu s Milanom Lasicom, pred štyridsiatimi rokmi vojenčili.
My sme pôvodne narukovali do vojenského umeleckého súboru v Bratislave. Prvého apríla 1961 som však ja, Lasica, Krajíček a zopár ďalších kamarátov, o pol štvrtej ráno, rozpečatili tajné heslá a vyhlásili sme poplach. Veliteľ kasární a všetci dôstojníci v noci utekali do kasární, niektorí s pyžamom pod uniformou. Keď zistili, že sme si z nich vystrelili, okamžite nás chceli pozatvárať. Takmer sme vtedy vyhlásili tretiu svetovú vojnu. Basa však bola plná, a tak nás poslali strážiť svine. Ja som skončil v Michalovciach a Lasica v Trebišove. Nebolo nám však zle, strážil som asi dvesto svíň, dokonca sme im dávali aj mená. Boli medzi nimi Stalin, Churchill, ale aj Hitler.
V kasárňach vás museli mať velitelia určite radi.
Pamätám si na to, ako som si do vojenskej knižky v časti - znalosť cudzích jazykov dopísal, že okrem ruštiny, maďarčiny, nemčiny, francúzštiny a taliančiny viem sem tam cigánsky a málo mongolsky. Čo čert nechcel, predvolal si ma veliteľ a chcel vedieť, odkiaľ by som mohol vedieť po mongolsky. Vravím, že na vysokej škole sme mali krúžok mongoloidov a na dôkaz som mu, akože v mongolčine, povedal jednu nezrozumiteľnú vetu. Keď chcel vedieť, čo som to v tej mongolčine povedal, moja odpoveď bola jednoznačná: "Proletári všetkých krajín spojte sa".
Celý život si robíte srandu z politikov. Neuvažovali
ste niekedy skúsiť si to na vlastnej koži? Ak by bolo v parlamente viac takých, ako vy, či pán Lasica, mohlo by to s nami vyzerať oveľa veselšie.
Nahovárajú ma na to kamaráti po celom svete, mám však dojem, že sme pri plnej sile a je oveľa terapeutickejšie a liečivejšie pre Slovákov, keď si z politikov robíme srandu. Do politiky by mali ísť profesionáli, my komedianti sa napolitizujeme dosť a mám taký dojem, že v tomto dôchodcovskom veku sme s Lasicom už aj mienkotvorní.
Nejde vás z toho, ako to dnes u nás vyzerá šľak trafiť?
Ale áno, no som rád, že žijem v republike, kde sa z toho dá celkom slušne vyžiť.
Mali ste sa stretnúť s premiérom, no jednoducho ste zaspali a neprišli načas. Sú vám politici naozaj až tak ukradnutí?
Som tučný a bola horúčava, tak som zatiahol roletu a zaspal. V tomto veku si to už môžem dovoliť. Nešlo o žiadne vážne stretnutie, keďže však bola uhorková sezóna, bol to darček pre všetky médiá.
Váš nerozlučný partner Milan Lasica sa takmer stal prvou dámou. Jeho manželku za prezidentku nakoniec nezvolili, nechceli by ste ho tromfnúť a skúsiť kandidovať teraz pre zmenu vy?
Nechcel. Dôvodov je viac. Bratislavský hrad sa nedá vykúriť, a tak sa tam cez zimu nedá bývať. Okrem toho sa moja žena stráni fotografov a vraždí papparazzov. Kvôli žene preto nemôžem byť prezidentom.
Na Slovensku sa strhla psychóza v registrácii rôznych pravých a nepravých strán. Neuvažovali ste o zaregistrovaní Pravej L+S, kým vás niekto nepredbehne?
To nie je zlý nápad (smiech), nebolo by možno zlé zaregistrovať aj nepravé L+S.
Chodíte po Slovensku a hovoríte aj o NATO. Myslíte si, že máme nato byť členom NATO?
Môj dobrý priateľ Jirka Sovák vravieval, že keď sme taký malí, najdôležitejšie je, do ktorej "prdele" sa strčíme. No a keď sa pozriem do histórie, tak my Slováci sme sa takmer vždy s akupunkturickou presnosťou strčili do tej nesprávnej. Američania a spojenci si už určite vypočítali, že keď je v NATO Česko, Maďarsko aj Poľsko, tak tu predsa nemôže zostať trčať ten prst. Keď nás vezmú do NATO, namiesto stráženia niekoľko tisíc kilometrovej hranice budú dávať pozor na vari deväťdesiatkilometrový úsek. A o tom to celé je.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
