odevy nosiť pokrčené, museli sa ich pokúsiť odstrániť. Už v antike boli známe lisy, na ktorých valchári akože "žehlili"
Žehličky sa po prvý raz objavili až v 15. storočí. Tieto žehličky sa pred žehlením nahrievali na kameňoch. Veľké krajčírske žehličky boli duté a vkladalo sa do nich rozžeravené drevené uhlie. Objavili sa aj liehové žehličky. V inzeráte z roku 1895 stálo: Patentovaná liehová žehlička Brillant a Ideal patria medzi najlepšie žehličky sveta. Použiť sa dajú v priebehu 10 minút, nerobí sadze a nezapácha a je prispôsobená pre všetky druhy bielizne.
Elektrická žehlička bola vynájdená v rozmedzí rokov 1890 1894 a mala už približne dnešný tvar. Vo väčšej miere sa však elektrické žehličky rozšírili až po prvej svetovej vojne. Žehličky sa od seba odlišovali tvarom, veľkosťou, riešením detailov, ale princíp, na ktorom pracujú, je vždy rovnaký. Do žehliacej dosky väčšinou z hliníkovej zliatiny, ktorá dobre vedie teplo je zalisovaný topný článok, ktorý sa elektrickým prúdom rozžeravý a zahreje tak žehliacu dosku. Držadlá žehličiek sa robia naopak z plastov, ktoré nevodia teplo, aby sa toto držadlo od horúcej žehliacej dosky príliš nezahrialo a nepopálilo ruky.
Od určitého času bývajú žehličky vybavené termostatom. Takto chránia žehličku pred prehriatím a na druhej strane umožňujú nastavenie vhodnej teploty k vyžehleniu určitej látky tak, ako sú jednotlivé teploty pre každú látku predpísané a odporúčané. Pre zlepšenie žehliaceho účinku sú moderné žehličky vybavené kropiacim a naparovacím zariadením.
Autor: iká
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
