Washingtone, ktorý si vyžiadal životy tisícok nevinných ľudí. Teroristi si to do spomínaných objektov namierili v unesených lietadlách, sťaby japonskí bojovníci "kamikaze" z druhej svetovej vojny. Mnohým ľuďom ihneď prebleskla hlavou spomienka na podobný odsúdeniahodný atak zo strany japonskej armády, ktorý pred šesťdesiatimi rokmi vtiahol dovtedy neutrálnych Američanov do víru druhej svetovej vojny.
"Mozgom" celej operácie bol admirál Isoroku Jamamoto. Ten už v januári 1941 naznačil ministrovi japonského vojenského námorníctva, že útok na Spojené štáty je "nevyhnutný" a že "o osude vojny by sa malo rozhodnúť už v prvý deň". Rozpínaví Japonci si totiž od roku 1931, keď zabrali Číne Mandžusko, robili nároky na väčšinu území v Tichomorí. Američania "na oplátku" zastavili krajine vychádzajúceho slnka dovoz vojenského materiálu, chemických výrobkov a ropy. To Japoncov ešte viac utvrdilo v presvedčení, že útok na námorné základne USA je neodkladný.
Americký veľvyslanec v Tokiu Joseph C. Grew sa však o Jamamotovom pláne dozvedel a okamžite varoval Washington. O pripravovanej akcii bol vzápatí informovaný admirál Husband E. Kimmel, najvyšší veliteľ Tichomorskej flotily USA, ktorý sídlil na základni Pearl Harbor na havajskom ostrove Oahu. Kimmel ihneď požiadal ministra vojny Henryho L. Stimsona o zvýšenie počtu mužov v pozemných i námorných sílách. Pozemným vojskám velil generál Walter C. Short, ktorý Grewovu správu nepovažoval za vierohodnú a tvrdil, že Pearl Harbor je chránený dostatočne. V decembri 1941 celý svet videl, ako hlboko sa mýlil....
Medzitým japonské námorné velenie požehnalo Jamamotov plán útoku na Pearl Harbor. Správy o rozmiestnení amerických bojových plavidiel v "perle tichomoria", dostávalo japonské velenie už od 24. septembra. Tajný agent Takeo Jošikava, maskovaný ako dovolenkujúci Havajčan, si objednal vyhliadkový let nad ostrovom Oahu a zakreslil presné postavenie nepriateľskej flotily.
Koncom novembra 1941 americká výzvedná služba zistila, že Japonci pripravujú v najbližšom období rozsiahlu ofenzívu. Američania predpokladali, že nepriateľ zaútočí 1. decembra, no až piateho dostali "echo" o presune japonských vojenských síl na juh. Napriek tomu nepodnikli žiadne kroky na zastavenie Jamamotovej armády, väčšina dôstojníkov tvrdila, že Japonci si netrúfnu zaútočiť. Ale 7. decembra o 7.58 ráno, už bolo všetkým jasné, že ich sakramentsky podcenili...
"Útočia na nás! Bombardovanie, paľba z guľometov.... toto nie je nácvik!", tak znela správa, ktorú obdržal v osudný deň radista Karl Boyer od svojho kolegu v Pearl Harbore.
V tej chvíli bol už americký prístav pod sústredenou paľbou 180-tich vojnových lietadiel, ktorými velil Micuo Fučida. Keď Fučida videl sedem obrovských bojových lodí, odstavených v kotviskách Battleship Row, zakričal do vysielačky signál "Tora! Tora! Tora!", čím oznamoval, že zastihol Američanov nepripravených.
Okrem spomínaných "plávajúcich kolosov" kotvilo v prístave ešte 29 torpédoborcov, 9 krížnikov a mnoho ďalších lodí, spolu ich bolo 94. Prvou obeťou sa stala bojová loď Oklahoma, ktorá po zasiahnutí torpédami klesla na bahnité dno prístavu. O niekoľko minút ju nasledovala Arizona. Tú po zásahu skladu munície zachvátili plamene a v jej útrobách sa udusilo alebo zhorelo vyše 1000 námorníkov.
Prekvapujúci a zničujúci nálet Japoncov na Pearl Harbor skončil o necelé dve hodiny, presne o 9.55 miestneho času. Vyžiadal si životy asi 2500 ľudí, zranených bolo približne 1100. Úplne zničených bolo 18 lodí a 188 lietadiel, 160 malo vážne poškodenie. Deň po útoku označil americký prezident Franklin D. Roosevelt 7. december 1941 ako "deň hanby" a vyhlásil Japonsku vojnu.
Autor: mk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
