nadávať a ona mne. Skočila mi do vlasov a tak som ju nafackal. Asi trikrát som ju udrel po tvári, do brucha a zo dvakrát kopol do zadku... Bil som ju približne 35-40 minút, ale len rukami, nie stoličkou, alebo klepáčikom na mäso, ako sa píše v obžalobe. Začali sme sa hádať. Nedala pokoj, znovu som ju vyfackal… Bol som taký rozrušený, že som zobral stoličku a hodil ju o zem. Potom prišli deti zo školy a neskôr som si ľahol. V noci ku mne prišla. Pomilovali sme sa a udobrili," vypovedal Igor M., pred senátom Krajského súdu v Košiciach.
Zdôraznil, že keď sa ráno zobudil, bola manželka v ´normálnom´ stave. Odišiel so zaťom na nákup. Zastavili sa v lekárni, kde kúpil octan a harmanček, ktorým chcel Adolfínu doma ponatierať, lebo mala modriny… Ukázalo sa však, že to neboli len modriny a pani Adolfína vôbec nebola v poriadku, ako sa snažil presvedčiť senát. Po dvanástich hodinách bitky a trýznenia, 2. marca tohto roku okolo jedenástej dopoludnia, vydýchla naposledy. Ako vyplynulo zo záverov súdnych znalcov, bezprostrednou príčinou jej smrti bol šok po úraze a krvácaní v dôsledku viacnásobných poranení tela. Išlo o masívne krvácanie do hlavy, nespočetné odreniny, podliatiny, tržnozmliaždené rany na hlave, trupe a na končatinách. Dobitá žena mala polámané rebrá, zlomenú jazylku, rozthnutú a pomliaždenú pečeň, sánku… S týmito zraneniami mohla žiť niekoľko hodín, ale podľa znalcov je nepravdepodobné, aby sa v takomto stave dožadovala sexu, resp., aby bola schopná pohlavného styku, ako tvrdil obžalovaný.
"Ale my sme sa pomilovali. Vtedy ešte nebola taká dobitá. A ctihodnosť, odvtedy, čo sa nám narodilo šieste dieťa, som manželku sexoval prezervatívom," reagoval na závery znalcov zo súdneho lekárstva Igor M.
Jeho výpoveď bola rozvláčna a plná nechutných opisov z intímneho života. Tento 36-ročný Dobšičan obžalovaný z vraždy priznal, že manželku zbil, avšak tvrdil, že nemal úmysel ju zabiť… Z jeho siahodlhého prejavu priam kričala žiarlivosť. Okrem bitky a nápadu, aby manželka spolu s "milencom" odprisahali na hrobe neznámeho muža, že medzi nimi nič nie je, ju ponižujúcim spôsobom kontroloval na intímnych miestach. "Fľasol som ju po pysku, kázal som sa jej donaha vyzliecť. Chcel som sa na vlastné oči presvedčiť, aká je vy....ná. Pi.. bola celá z....vená…"
Svedkami utrenia pani Adolfíny, ktorú začal manžel biť 1. marca okolo 14.30 a trýznil ju do 4.30 hod. nasledujúceho dňa, boli deti obžalovaného a druh najstaršej dcéry Žanety. Hovorí Jaroslav R.: "V ten deň sme dopoludnia pílili so svokrom drevo. Potom sme niečo vypili. Popoludní sme boli na cintoríne. Medzitým prišli domov zo školy Žanetini súrodenci. Ona šla po mamu a keď sa vrátili, svokor sa začal hádať so svojou ženou. Nadával jej do ku… kopal ju, udieral do nej, akoby boxoval. Najprv ju bil len rukami, neskôr klepáčikom na mäso. Potom chytil stoličku a mlátil ju ňou, kým ju na nej nepolámal. Ona spadla, vstala, a keď nevládala, ťahal ju za vlasy po zemi. Tĺkol jej hlavou o stenu, všelijako jej nadával. Keď zostala ležať, skákal po nej… Kuchyňa bola samá krv… Umyl ju a potom ma ponúkol, aby sme si vypili."
Z výpovedí detí takisto vyplynulo, že otec bil ich mamu celú noc. Nemohli jej pomôcť, lebo ich zamkol a vyhrážal sa im, že zbije aj ich. Okolo štvrtej ráno ju pritiahol k pohovke a vyložil ju na ňu. Bola bezvládna, celá doráňaná, mala vybitý zub. "Otec mamu bil, šliapal po nej, vláčil ju za nohy po kuchyni, až kým nezvracala krv. Ráno ešte trochu žila. Keď zostala mŕtva, otec si doniesol veľkú fľašu pálenky, pustil si hudbu a začal tancovať… Povedal, že nie je mŕtva, len sa tak tvári zo žartu," opísal to, čo mu utkvelo v pamäti, Tomáš M. "Bil ju veľmi, veľmi… Skákal po mame, počul som, ako niečo prasklo. Bol celý spotený, keď ju bil. Pil vodku aj víno. Dostával na nás 15 000, ale pil a nám nedal nič. Nemohli sme nič hovoriť, lebo na nás kričal, že z nás nechce mať buzerantov ako je mama," zaspomínal si na nezabudnuteľnú noc Jarko. Jeho v tom čase štvormesačná sestrička ešte nechápala, čo sa deje, ale 14-ročný Igor, najstarší z maloletých detí, áno. Krátko po smrti mamy, položil sociálnej pracovníčke otázku: "Teta, nemohol by som si zmeniť meno? Ja sa
nechcem volať ako otec, aby si ľudia nemysleli, že som taký zlý ako on."
"Deti sú ovplynené. Neviem od koho, ale matka je matka, syn je syn, vždy bude držať s matkou. Nemohli nič videť, lebo boli v škole," vyjadril sa k výpovediam detí obžalovaný. Ktovie, či ho vôbec trápi pocit viny, že svoje ratolesti pripravil o matku. A to vo veku, keď sa s výnimkou už dospelej Žanety, nevedia o seba postarať a sú odkázané na pomoc príbuzných a detských domov. Navyše, hrôza, ktorú v osudnú noc prežili a to čo otec urobil ich mame, z ich myslí len tak skoro nevymizne. Nehovoriac už o tom, že pred šiestimi rokmi boli niektoré z nich svedkami toho, ako v zlosti a poriadne opitý, hodil o stenu ich dvojročného bračeka Lukáša. V decembri 1994 si vyslúžil 7 rokov basy za ublíženie na zdraví s následkom smrti. Po piatich rokoch bol z výkonu trestu podmienečne prepustený a v čase, keď mal sekať dobrotu, dobil na smrť svoju manželku.
Zdá sa však, že obžalovaný má zo všetkých najradšej len sám seba. To, čo videl v zrkadle, ktoré mu nastavili znalkyne z odboru psychológie a psychiatrie, sa mu vôbec nepáčilo. Nesúhlasil s ich závermi, že jeho osobnosť je nevyrovnaná, impulzívna, psychopaticky štrukturovaná. A ani s tým, že má podpriemerný intelekt, nedostatočne rozvinuté vyššie city, že je voči sebe nekritický a nevie, čo je to úprimná ľútosť. Nesúhlasil s tvrdením, že vzhľadom k osobnostnej štruktúre a agresivite, v záťažových situáciách zlyháva. Igor M. sa však vidí inak. Vytasil sa s tým, že počas výkonu trestu, ktorý si odpykával za smrť syna, bol vzorom pre spoluväzňov, o čom svedčí 26 pochvál, ktoré dostal a aspoň pol tucta "opušťákov". Z vyjadrenia znalcov však vyplynulo, že zo strany obžalovaného išlo na jednej strane o účelové chovanie, motívom ktorého bolo dostať sa na slobodu. Na druhej strane sa pod to podpísala skutočnosť, že žil v izolovanom prostredí, kde sa nedostával do záťažových situácií. Znalci zotrvali na závere, že výchova obžalovaného je obzvlášť sťažená.
Po tajnej porade senátu vyniesol jeho predseda verdikt, ktorým Krajský súd v Košiciach uznal Igora M. vinným z trestného činu vraždy. S prihliadnutím na skutočnosť, že sa ho dopustil v čase podmienečného prepustenia z výkonu trestu, na obzvlášť zavrhnutiahodný spôsob, akým ho vykonal a tiež na závery znalcov, mu vymeral 22 rokov so zaradením do tretej -najprísnejšej- nápravnovýchovnej skupiny. Ide o trest výnimočný, pri ktorom je trestná sadzba od 15 do 25 rokov, alebo doživotie. Zatiaľ, čo sa prokurátor vzdal odvolania, obžalovaný si nechal čas na rozmyslenie a zatiaľ sa k verdiktu nevyjadril. Rozsudok nie je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
