chladných dní - skracujúce sa dni u nich môžu vyvolávať i ťaždé depresie. Spisovateľ a psychiater MUDr. Jan Cimický (53) dokonca tvrdí, že sa do jesene zbláznil už dávno.
"Jeseň je veľmi nostalgické obdobie. Mám k nemu ambivalentný vzťah. Obľubujem ho, ale na druhej strane ma emotívne vyčerpáva. Keď je slnečná jeseň a začína padať lístie, ktoré je nádherne zafarbené, milujem prechádzky v lesoch. Nádherná jesenná príroda nemá porovnanie s ničím iným," vyznal sa MUDr. Jan Cimický tlačovej agentúre Korzo.
Obzvlášť silno prežívá lekár ľudských duší jesenné večery s obľúbenou knihou v ruke. Tvrdí, že tak naberá energiu a rovnováhu do ďalších dní. "Keď večer po slniečku padne hmla a ten deň je dobre naladený, potom si sadnúť ku krbu s niečím, čo človeka poteší, to je vlastne liečba. Pre mňa je čítanie dobrej knihy dvojnásobne zaujímavé. Pokiaľ som v príjemnej pohode a chcem prežiť pocit príjemnej nostalgie, siahnem napríklad po Seifertových básniach. K tomu svieti mierne svetlo a farebná obrazovka krbu. Človeku to ihneď prináša úžasný pocit zvláštneho bezpečia," priznal sa Cimický. Dodal, že tieto pocity sú v ľuďoch nepochybne zakódované ako spomienka na doby, keď naši predkovia osídľovali jaskyne.
Pri prechádzkach trávi Cimický v lese mnoho hodín. Tvrdí, že práve tam zbiera pokoj a inšpiráciu k písaniu poézie i nových románov. "Som proste prírodný človek a musím byť na vzduchu. Píšem v lese, na záhrade, alebo aspoň na balkóne. Vždy si vonku spomeniem na rozprávanie Jarmily Glazarovej. Svoju najlepšiu knihu Roky v kruhu začala písať v lese na paseke. Jednoducho tá atmosféra v nej vyprovokovala túžbu zdôveriť sa a zapísať si to, čo prežila. A tak vznikol jej denník. Z neho sa potom neskôr zrodil slávny román. Taká silná je moc prírody," zamyslel sa Cimický.
Autor: Baran
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
