dohmat od vzorového riešenia. Slovenskú politickú krajinu definujú v regionálnom priereze dva dobre odlíšiteľné bloky. Prvý, (trochu kvázi) pravicový, dáva skupina SDKÚ, KDH, ANO, DS a SMK. Pričom podstatné je, že hoci SDKÚ (Prešov), KDH (Žilina) a SMK (kdekade) to skúšajú aj samostatne, až na jednu možnú výnimku sa nespárovali s nikým od "protinožcov". Títo sa dajú pracovne nazvať neštandardno-antisystémovým blokom; jeho osou je mohutný tandem HZDS-Smer, "tretím vzadu" SDĽ a doplnkami - rôzne po krajoch - SOP, SZS, Stred. K novej mape tiež patrí, že až na jednu, stále otvorenú výnimku (Nitra), boli z veľkých blokov vytesnené obe verzie SNS, čo symbolizuje vykázanie extrému za dvere slušnej politiky.
Sláva a chvála prirodzených koalícií je dôležitá preto, lebo normálna politika môže fungovať len na báze hodnotových spriazneností, z ktorých je čerpaná programová zhoda. Ak berú vážne samy seba napr. SDKÚ a Smer, tak nemôžu dnes spolu koalovať na regionálnej ani žiadnej inej úrovni; predsa ak jeden presadzuje privatizáciu SPP a druhý jej zastavenie, ak jeden prisahá na politickú stabilitu a druhý na nové referendum (o privatizácii), ak jeden chce dodržiavať medzinárodné dohody a druhý ich ZÁSADNE prehodnocovať (JE Bohunice), atď., tak je absurdné vymýšľať, že toto nemá relevanciu na lokálnej úrovni, lebo "regionálna politika je o inom". Čiastočne aj áno, základné hodnotové postoje, z ktorých politické stanoviská vyvierajú, však musia mať strany na všetkých úrovniach totožné. Inak to nie sú strany, ale zhluky oportunistov a karieristov.
Je preto vysoko aktuálne vystríhať pred takým nezodpovedným avanturizmom, akým bola, v predvečer podpisu BA-koalície, iniciatíva profesora Šterna. Tento rešpektovaný architekt súčasnej vládnej koalície navrhol v BA pripojiť k už podpísanej zostave (KDH, ANO, SMK, DS a napokon aj SDKÚ) ešte dodatočne aj Smer a SDĽ. Je totiž vo výsostnom záujme slovenskej politiky, aby bol definitívne zatratený systém "verejnosť proti Mečiarovi". Dlhodobo spôsobuje nevyčísliteľnú škodu - bráni formovaniu normálnej politickej scény a zdravých vzťahov. Je proti prirodzenosti znásilňovať KDH, aby sa opakovane párovalo s SDĽ, keď sa im z toho dvíha žalúdok. A, samozrejme, naopak.
Nie je zďaleka pravdou, že súčasná mozaika, ako sa práve skladá po regiónoch, musí byť už predzvesťou povolebného usporiadania. To tvrdia dnes najmä Rusko s Hrušovským. A myslí si určite Štern, ktorý sa takto snaží odvrátiť povolebnú pohromu s vládou na čele s HZDS. Strany však dnes pripúšťajú všetky varianty, pričom väčšmi určujúci faktor, ako osem regionálnych parlamentov dokopy, bude vývoj vzťahov medzi Mečiarom a Ficom. Cesta k odstaveniu "bubáka z Elektry" nevedie cez neumyté, netransparentné zväzky, ale čitateľnú a vyhranenú politiku. Aj v regiónoch; a Smer je svojím profilom dnes nielenže neštandardnou, ale zreteľne antisystémovou stranou.
Pozoruhodnosťou celého vývoja je rola Pavla Ruska, ktorý rozohral celoplošnú partiu s jasným zámerom vymeniť Dzurindu v pozícii pravicového lídra. Práve tu priam volá do neba košické (stále ešte potenciálne) vykoľajenie z pravicových koalícií, ktoré ide na vrub najmä SDKÚ. Ani najvyššia generalita SDKÚ, pendlujúca pomaly obdeň medzi Blavou a KE, nedokázala dofackať regionálnych tajtrlíkov k elementárnemu rozumu. Títo nielenže vsadili na nevkusnú konfiguráciu so Smerom a SMK, ale navyše na obe strany (teda aj zostave KDH-DS-ANO) ponúkajú ULTIMATÍVNE svojho absolútne nepriechodného krajského šéfa za predsedu VÚC. Tento mix straty súdnosti, bohorovnosti a politického analfabetizmu nerozriedila ani ponuka spolku KDH-DS-ANO, že akceptujú za predsedu "dvojku" SDKÚ z primárok, Pástora. A tu už končí každá sranda a začína klinika...
Neschopnosť skrotiť provinčnú "smečku", utrhnutú z reťaze a rozklepanú smädom po funkciách, je však zákonitá. Stavebným materiálom, z ktorého Dzurinda svoju partaj budoval, neboli totiž myšlienky, ale bájne preferencie, fikcia sily a vidina prežitia u "koryta". A to sa vypomstí, aj na Slovensku, skôr či neskôr. Fakticky by neprekvapilo, keby koaličná potencia SDKÚ vybuchla po krajoch plošne - blízko k tomu mali aj v Bratislave Nazerané touto optikou, je koaličný výkon SDKÚ vlastne úctyhodný a možno aj predzvesťou nástupu politického realizmu.
Na východe sa však črtá v pravicovom vale obludná diera (Prešov s Kopčákom ide samostatne), čo môže napokon niekoho aj mrzieť. A Mečiar, Fico ani Koncoš to nebude.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
