situáciu v stavebnom poriadku. Pretože najväčší objem prechodu kompetencií sa týka práve stavebného poriadku," povedal minister životného prostredia SR László Miklós na tlačovej besede v piatok na Mestskom úrade v Bardejove. Oprávnené obavy, ktoré s tým súvisia sa snažili rozptýliť. „Jednak podľa prijatého zákona stavebný poriadok prechádza na samosprávy od januára 2003, čiže je rok na prípravu," skonštatoval.
Druhý okruh otázok, ktoré preberali, sa podľa ministra týkal Štátneho fondu životného prostredia. Objasnil, že vláda prijala zákon, podľa ktorého okrem Štátneho fondu pre likvidáciu jadrovoenergetických zariadení, sa všetky ostatné fondy rušia. „A to tak, že dotačná časť prechádza do kapitoly ministerstva životného prostredia ako program a obrátková časť, teda financovanie prejde do Slovenskej záručnej a rozvojovej banky. No musím sa priznať, že určité obavy z toho máme. Ale opodstatnené budú, až keď parlament prijme tento zákon."
O rokovaní s primátorom Bardejova Borisom Hanuščakom minister uviedol, že rozoberali problémy odpadového hospodárstva. „Minulý rok ministerstvo pomohlo finančne cez Fond životného prostredia riešiť situáciu mesta," uviedol Miklós. Zároveň poznamenal, že naďalej pretrvávajú niektoré problémy v tomto smere. Na novinársku výzvu, aby ich konkretizoval, uviedol, že mesto skládku postavilo v katastri obce Komárov a podľa zákona poplatky za skládku idú to tejto obce. Minister tiež zdôraznil, že okrem toho, ešte pri ceste z Bardejova na skládku sa prechádza cez obec Lukavica, ktorá má z prepravy len problémy a žiadny príjem.
„Diskutovali sme tiež o rozvoji mesta. Ja mám blízko k historickým pamiatkam a som rád, že Bardejov bol zapísaný do svetového dedičstva UNESCO. No Fond životného prostredia v tomto smere mohol mestu dať iba malú čiastku na opravu parku pri bazilike sv. Egídia. Už na úpravu historického námestia, ktorá má stavebný charakter, si netrúfam povedať, ako by sme mohli Bardejovčanom výjsť v ústrety. Je to záležitosť iného rezortu," dodal Miklós.
Na našu otázku, či sa naozaj zlepšuje životné prostredie na Slovensku utlmovaním hospodárskej výroby, ako tvrdí HZDS, minister odpovedal: „Je pravda, že niektorí veľkí znečisťovatelia išli do bankrotu a prestali vyrábať, ale boli aj investície, veď len do ovzdušia to bolo od podnikateľov minimálne 25 miliárd korún. Fond životného prostredia dáva do životného prostredia ďalšiu miliardu korún ročne. A konkrétne môžem povedať, že na východ Slovenska ide z Fondu životného prostredia najviac financií. Mám tu napríklad okres Bardejov, kde išlo 25 miliónov za dva polroky. A na Prešovský kraj to bolo 150 až 200 miliónov korún."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
