prirodzenejšie, no on sám tvrdí, že spev ho nadchýna ešte viac. Spevu sa venuje od svojich pätnástich rokov, no jeho "umelecké znovuzrodenie" nastalo až pred krátkym časom keď prevalcoval konkurenciu i porotu v známej speváckej show Slávici na ulici a od vtedy je žiadanou "star" koncertných pódií pod Tatrami.
Prezraďte nám na úvod ako ste sa vlastne dostali k spevu?
Začal som s ním v pätnástich a v podstate som prespieval celú strednú školu. Moja ďalšia cesta preto viedla na prijímacie pohovory na, v tom čase novootvorenú, Školu pre vychovávanie mladých pracovníkov pre modernú hudbu. Výberová komisia bola z môjho hlasu nadšená, pretože v tom čase som dokázal spievať presne tak tenko ako Darina Rolincová. A to som sa vôbec nemusel premáhať. Žiaľ, nakoniec ma na túto školu neprijali. Bola to pre mňa veľká rana a sklamanie. Odložil som gitaru a takmer desať rokov som ju nezobral do ruky...
Zlom nastal teda až takmer po dekáde, keď ako blesk z jasného neba na tunajších ľudí zapôsobila informácia o vašej výhre v súťaži Slávici na ulici. Považujete to za zlomový moment?
Áno je to tak. V podstate sa však za to môžem poďakovať kolegom policajtom, ktorí boli počas mojej odmlky mojimi jedinými poslucháčmi a k tomuto kroku ma jednoducho vyprovokovali. Keď som im spieval pri spoločných akciách, vždy ma podpichovali, že som mäkký, zúčastniť sa takejto súťaže. Tak mi to už nedalo a prihlásil som sa. Veľmi som sa toho obával. Keby som totiž nebol uspel, bolo by zle. Ľudia policajtov veľmi nemajú v láske a stal by som sa terčom výsmechu. Z toho dôvodu som si aj veľmi citlivo vyberal súťažnú pieseň. Chcel som, aby bola v čo najnižších tónoch. V určitých polohách totiž spievam úplne najvyšším ženským hlasom a nerobí mi problém odspievať napríklad ani party Celine Dionovej. A keďže, ako hovorím, ľudia nemajú policajtov v láske, pomysleli by si, že ktovie či nie som teplý... Je to zaujímavé, ale počas puberty mi zhrubol len môj prirodzený hlas, ten druhý - spevácky ostal nezmenený.
Spomínali ste Celine Dione. Spev ktorej z pop hviezd vám imponuje najviac?
Mám rád spomínanú Celine, ale aj Madonnu a Lionela Richieho. Ich piesne rád počúvam, ale aj spievam. Veľmi rád mám aj vážnu hudbu, predovšetkým Bocelliho. Najviac mi však sedí už skoro "zabudnutý" Petr Kotvald, ktorého dokážem úplne dokonale imitovať. Proste mám rád melodickú muziku. Pri cvičení Kung-fu som nadobudol určité znalosti z čínskej medicíny, v ktorej sa hovorí o piatich tónoch, ktoré majú priamy vplyv na duševný i telesný stav človeka. Ten tieto tóny vníma a oni ladia jeho nervové sústavy. Ja tieto tóny nachádzam práve v skladbách spomínaných umelcov. Samozrejme, že tieto tóny sa snažím presadzovať aj vo vlastnej tvorbe.
Ako sa vlastne dopĺňa povolanie mestského policajta a speváka?
Je to zvláštne, ale popularitu, ktorú mi priniesol môj spev, môžem zúžitkovať aj v mojej práci. Ľudia, ale aj takzvaní "darebáci" ma začali vnímať inak. Preto mi kolegovia navrhli, aby som po vzore skupiny kanadských policajtov "Modrý blesk", chodil vystupovať v uniforme a využíval tak môj spev aj v oblasti drogovej prevencie a kriminality. Naši ľudia však túto myšlienku neprijali... Spolu s mojimi kolegami však veríme, že je to oba prechodné nepochopenie.
V budúcnosti teda plánujete ďalej spájať kariéru speváka s povolaním mestského policajta?
Vychádzajúc z mojej filozofie som presvedčený, že všetky podnety a postoje, ktoré zastávame v dospelosti sú odrazom toho čo sme zažili v detstve. Detské zážitky vytvárajú v človeku blok, ktorý je pre neho určitou výzvou prekonať ho. A to ovplyvňuje jeho konanie a správanie v dospelosti. Ja som v detstve netúžil byť policajtom, ale spevákom. A takáto výzva je preto stále predo mnou...
Prejavil už niekto ochotu pomôcť vám v tomto vašom snažení?
Žiaľ, nie. Dosť silný zážitok, nie však pozitívny, vo mne v tomto smere zanechalo vystúpenie, počas ktorého som robil "predskokana" Paľovi Hammelovi. Ten bol mojim spevom ohromený, ale z jeho strany som absolútne nevidel nejakú snahu pomôcť mi, aj keď to v tom čase bolo jednoznačne v jeho silách. To ma len utvrdilo v tom, že naša špička, ktorej sa už podarilo preraziť, nemá záujem pustiť medzi seba mladé šťuky. Napriek tomu som presvedčený, že vydám vlastné CD-čko. Je to jeden z mojich snov, rovnako tak ako ten, zaspievať si na jednom pódiu s Petrom Kotvaldom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
