liečebného ústavu respiračných chorôb v Novom Smokovci, ktorý verejnosť pozná ako Penzák. Toto vysoko špecializované pracovisko má v súčasných ekonomických podmienkach celý rad problémov, no dokázalo udržať svoju úroveň. Aká je finančná realita?
"Mesačne potrebujeme na chod zariadenia okolo 4 miliónov 200 až 300 tisíc korún, ale od poisťovní dostaneme vždy o pár stotisíc menej, preto je hlavne teraz po zvýšení platov hospodársky výsledok mínusový. To sa prejaví najmä v poslednom štvrťroku. Vlani sme mali stratu zhruba do výšky jedného milióna, ale teraz to bude okolo troch miliónov, ak sa nezlepší prísun peňazí. Najväčšou nákladovou položkou sú mzdy, približne na rovnakej úrovni sú výdavky súvisiace s energiou, potravinami a liekmi. V súčasnosti máme priemerný stav 200 pracovníkov, býval síce vyšší, ale my sme už lôžka zredukovali. Z pôvodného počtu 410 postelí zostalo po redukcii 276 lôžok na pľúcnom oddelení a 52 na očnom. Na pľúcnom oddelení je teda jeden pavilón zavretý, no úsporu energie to neprinieslo, sú tam totiž byty a treba kúriť. Ide o tak zastaralé zariadenia, že sa to technicky nedá oddeliť. So súhlasom ministerstva zdravotníctva priestory oddelenia sporadicky využívame na rôzne rekondičné pobyty, alebo pre potreby Červeného kríža, prípadne na ubytovanie pre príbuzných za malý poplatok. Hlavne, ak ide o mamičky, ktoré majú deti na očnom oddelení."
Privatizácia zdravotníctva je citlivou témou najmä preto, že sa verejnosť, ale aj odborníci obávajú úpadku poskytovaných služieb. Spomínali ste, že v ústave funguje pľúcne a očné oddelenie. Počíta sa so zachovaním tejto štruktúry aj v poslednom privatizačnom projekte?
"Áno, dokonca je možnosť sprivatizovať osobitne obe zložky, ale ak niekto dá podnet na obidve oddelenia spolu, to my už nemôžeme ovplyvniť. Na základe rozhodnutia ministerstva zdravotníctva sme boli zaradení do druhej etapy privatizácie, ktorá však priniesla rozdiel v porovnaní s minulosťou. My sme totiž už jeden základný projekt vypracovali v roku 1998, no prišiel pokyn na jeho zmenu. Zamestnanci teraz nemajú šancu, pretože sa bude privatizovať za trhovú a nie účtovnú hodnotu. Aj po zmene vlastníckych vzťahov sa však musí 15 rokov zachovať zdravotnícke zameranie zariadenia. Pretože sme vo Vysokých Tatrách, ktoré majú určité bioklimatické špecifiká, projekt ráta v pokračovaní terajšieho odborného zamerania, diagnostike a liečbe nešpecifických ochorení pľúc. To znamená všetkého, okrem tuberkulózy. Očné oddelenie zas poskytuje nielen lôžkovú a ambulantnú starostlivosť, ale je tiež výukovou bázou v rámci prípravy očných lekárov z oftalmológie, ide o špičkové pracovisko, s ktorým sa ráta aj do budúcnosti."
Staručký Penzák je síce krásnou, ale veľmi nákladnou budovou, údržba určite zhltne nemalé prostriedky. Odborná úroveň zariadenia je pritom podmienená aj jeho prístrojovým vybavením. Ako to vyzerá po tejto stránke a v čom vidíte najväčšie rezervy?
"Poviem to na rovinu, budova je 76 rokov stará. Prvé poschodie bolo postavené ako hotel, preto má každá izba svoje sociálne zariadenia, ale od druhého po piate poschodie sú tieto priestory spoločné, čo už nezodpovedá dnešným nárokom a hygienickým požiadavkám pacientov. Uvažovali sme už o rekonštrukcii, dokonca bola urobená i predprojektová príprava, ale potom sa to nerealizovalo. Čo sa týka samotného objektu, najnáročnejšia je celková údržba a vzhľadom na naše finančné možnosti robíme len to najnevyhnutnejšie, na nové omietky napríklad nemáme. Vybavenie zdravotníckej časti je však na vysokej úrovni, za posledných päť rokov sme do prístrojov investovali okolo 6 miliónov, na úseku vyšetrovania pľúc a srdca disponujeme jedným z najmodernejších amerických prístrojov. Horšie sú na tom nezdravotnícke úseky, kuchyňa naliehavo potrebuje rekonštrukciu, vozový park je tiež dosť zastaraný. S tým ale v tejto ekonomickej situácii nepohneme."
Pri zrode ústavu stála známa rodina zakladateľov Nového Smokovca. MUDr. Mikuláš Szontagh st. je považovaný za zakladateľa tatranskej klimatoterapie, nevďačnú úlohu priekopníka prevzal aj jeho syn, ktorý svojho času začal s výstavbou Penzáku. Obaja verili priaznivým účinkom horskej klímy, v rodinnom erbe symbolicky žiarilo tatranské slnko. Považujete tatranské podmienky a ústav za perspektívne aj v budúcnosti?
"Myslím si, že o tom niet pochýb. Nevyhnutnosťou však bude získanie zahraničnej klientely, spomíname ju aj v projekte a predpokladáme, že o ňu bude mať záujem i privatizér. Mohlo by byť priechodné získať hlavne pacientov z Čiech, samozrejme, na základe zmluvného vzťahu s poisťovňami. Ani českí pacienti nie sú na tom ešte tak dobre, aby mohli chodiť ako samoplatcovia. Na úrovni rezortných ministerstiev sa urobili isté kroky, nazvali to návrat českých pacientov do Vysokých Tatier a predpokladám, že aj po privatizácii sa v týchto krokoch bude pokračovať. Som teda optimista."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
