(OSI), v ktorej sa okrem iného píše o nelegálnej strerilizácii rómskych žien na Slovensku. Podľa informácie, ktorú priniesla SITA, povedal, že Rómky prevažne z východného Slovenska strerilizujú lekári "na čierno", pričom tento problém sa podľa neho "ťahá" už od čias socializmu.
"Nepoznám termín sterilizácia "na čierno". Každý zákrok vykonaný v zdravotníckom zariadení musí prebiehať podľa medicínskeho zákona "lege artis". Do toho spadajú aj sterilizácie nielen rómskych žien, ale všetkých pacientiek, ktoré o to požiadajú. Správa OSI a pán Patkoló si za sterilizáciu "na čierno" pravdepodobne zamieňajú stavy, kedy je nutné vykonať tento zákrok v záujme vyliečenia pacientky. Rozsah výkonu vždy určuje operatér, pričom v medicínskej operačnej praxi sa považuje za neetické vybrať z tela zdravý orgán," vystúpil na obranu slovenských gynekológov zástupca primára gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia NsP v Kežmarku MUDr. Jaroslav Novotný.
Podľa jeho slov, strerilizáciu je v kontexte s platnou legislatívou možné vykonať len na základe písomnej žiadosti pacientky. "Bez nej by to bol protiprávny postup," konštatoval lekár. V súvislosti s tým si spomenul na niekoľko akútnych prípadov, kedy sa lekár nestihol opýtať, či pacientka súhlasí so strerilizáciu. To bol dôvod, prečo ju nevykonal, za čo sa mu od nej dostalo odmeny v podobe hrubého osočovania. Ako uviedol ďalej, od roku 1989 sa stretol s jednou jedinou sťažnosťou súvisiacou so sterilizačným zákrokom. Aj tá však podľa neho bola neopodstatnená.
Na margo slov šéfa RIS, že problém sterilizácie rómskych žien trvá od čias socializmu, uviedol, že toto tvrdenie je prinajmenšom skreslené. Ani vtedy totiž nešlo o sterilizáciou Rómiek, ale žien žijúcich v ťažkom sociálnom postavení, pravda, Rómky nevynímajúc. Zároveň pripustil, že tieto ženy dostávali finančnú kompenzáciu vo výške od päť do 25 tisíc korún. "Faktom ostáva, že sa touto akciou zachránilo veľa ľudských životov, predovšetkým matiek, ktoré otehotneli ťažko choré. Ani vtedy sme však nezaregistrovali čo i len prípad, pri ktorom by rómska žena dala podnet na súd," povedal nám J. Novotný.
Na záver nám ešte sprostredkoval niekoľko osobných skúseností s rómskymi ženami, s ktorými dennodenne prichádza do kontaktu na gynekologicko-pôrodníckom oddelení kežmarskej nemocnice. "Viackrát sme sa v záujme predídeniu segregácii pacientov usilovali rozptýliť rómske ženy medzi ostatné rodičky. Nakoniec sa však vždy presťahovali k sebe. Pamätám si na prípad, kedy sa rómska rodička ležiaca v izbe s bielymi pacientkami presťahovala k dvom Rómkam na dvojlôžkovú izbu, pričom na jednom lôžku radšej spali dve, len aby mohli byť spolu," konštatoval a dodal, že v živej pamäti má tiež prípad spätý so snahou istej rómskej aktivistky, prezentujúcej sa v nemocnici s českým pasom, ktorá sa od jednej z mamičiek pokúsila kúpiť novorodenca. Údajne jej zaňho ponúkla dvetisíc korún. Lenže keďže prišla do fyzického sporu s personálom, nestihla svoj zámer doviesť do konca.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
