jazyku, umiestnil na prvom mieste. Svojím dokumentom pod názvom Po stopách Andrássyovcov sa medzi kolektívnymi prácami dostal ako jednotlivec do finálovej desiatky vybraných filmov. "Môj dokument sa do súťaže dostal náhodou. Poskytol som ho totiž mestskej televízii v Moldave nad Bodvou a jej konateľ ho poslal spolu so svojím filmom," povedal prekvapený víťaz. Ako potvrdil konateľ mestskej televízie Štúdio 7S z Moldavy nad Bodvou Csaba Bartók, film J. Kurimského odvysielali pred časom s úspechom. "Náhodou ma napadlo, že ho pošlem do súťaže. Netušil som, že vyhrá. Náš film sa umiestnil na treťom mieste," hovorí o výsledkoch festivalu, ktorý sa uskutočnil počas uplynulého víkendu Cs. Bartók.
Víťazný dokument o histórii rodu Andrássyovcov vznikal šesť rokov. Medzitým jeho autor veľakrát skvalitňoval nielen techniku, ale aj nasnímané zábery. "V betliarskom kaštieli som bol možno aj 300-krát. Cez voľný čas aj víkendy. Interiér som musel točiť kvôli nevyhovujúcej technike aj v nočných hodinách. Z priestorov, ktoré dýchajú minulosťou, som mal zmiešané pocity. Nahradili ich však dojmy z prírody v betliarskom kaštieli. Vzácne rastliny som nakrútil vo všetkých ročných obdobiach," vyznal sa zo svojich pocitov pri nakrúcaní 38-minútového dokumentu J. Kurimský. V jeho nočných návštevách mu vyšla v ústrety riaditeľka Múzea Betliar Eva Lázárová. Súčasťou filmu sú zábery mauzólea a hradu v Krásnej Hôrke. Pri sledovaní filmu sprevádza diváka históriou okrem hudby aj hovorené slovo v slovenčine, maďarčine, nemčine, či angličtine.
Niekoľkoročné nakrúcanie prinieslo J. Kurimskému nielen množstvo skúsenosti, ale aj kurióznych zážitkov. Vznikali najmä v momentoch, kedy nebol so svojou prácou spokojný. "V betliarskom parku som chcel nasnímať vodopád umeleckou formou. Hoci padal sneh, bol som nútený sadnúť si do vody. Len vtedy som bol spokojný s natočeným tunelom, cez ktorý preteká voda do rybníka. Potom som však zmrznutý bežal do auta," spomína na úsmevné zážitky J. Kurimský. Jeho perfekcionizmus spoznali na vlastnej koži spolupracovníci z rodiny, či bývalý štáb mestského televízneho štúdia v Rožňave, v ktorom pred rokmi pôsobil ako konateľ. Skromné technické vybavenie častokrát nahrádzal predmetmi a spôsobmi, ktorých výsledok by priniesol kvalitné zábery. "Na natočenie mozaikového stropu mauzólea v Krásnej Hôrke som nemal vhodný širokouhlý objektív. Tak som si ľahol na mramorovú podlahu, vedľa hrobky grófky Františky a Dionýza Andrássyovcov, pridržiaval som si kameru s priloženým objektívom a s menšími prestávkami som nehybne ležal asi dve hodiny," potvrdil svoj zmysel pre detaily J. Kurimský.
Nakrútený film neustále vylepšoval a nové zábery plánuje dokrútiť a pridať aj do jeho súčasnej podoby. Nasnímaný materiál spracováva vo svojej, technikou zaplnenej, obývačke. V súčasnosti používa digitálnu techniku. Predtým však musel hotový film nakrútiť odznova. "Po nasnímaní pôvodnou kamerou a po zostrihaní stratil na kvalite," vysvetľuje J. Kurimský. Aj jeho ďalšie plány súvisia s filmovaním. V budúcnosti by rád natočil podoby jaskýň v Slovenskom krase a obohatil by tak vedomosti zahraničných turistov o prírodných krásach Slovenska.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
