deťom, ktoré sa nie vlastným pričinením ocitajú v problémoch. "V rodinách, ktoré migrujú, trpia najmä deti a to z dôvodu, že mnohokrát prerušia vyučovací proces uprostred školského roka. Aj keď v zahraničí nabehnú hneď na výuku, kým sa adaptujú na neznáme prostredie a ako tak porozumejú cudzej reči, už sú nútení, nakoľko nedostali azyl, vrátiť sa domov. Avšak až tu začínajú ich skutočné, reálne problémy a to z titulu, že prerušili ročník uprostred roka, nemajú dobrané učivo a sú zaradení do nižšieho ročníka. S tým súvisí množstvo ďalších problémov. Vycítili sme preto potrebu kontaktovať nejakú organizáciu alebo nadáciu, s ktorou by sme mohli spolupracovať a ktorá by sa viac zahĺbila do problematiky vzdelávania Rómov, ale zvlášť, tomu, čomu sa venujeme my vzdelávaniu detí rómskych migrantov," vysvetlila Ing. Adriana Weissová vo funkcii operačného asistenta Medzinárodnej organizácie pre migráciu. Aj na tohtotýždňovom stretnutí v Základnej škole na Komenského ulici v Spišskej Novej Vsi, adresovanom riaditeľom škôl, prezentovala Nadácia škola dokorán nové metódy a ich implementáciu na podmienky súčasného školského systému. Zároveň dala podľa slov A. Weissovej riaditeľom škôl nový impulz, ktorý signalizuje, že je možné vzdelávať deti, nielen Rómov, aj iným smerom, omnoho efektívnejším a účelnejším. "Vzdelávanie Rómov je špecifické zvlášť preto, z akého prostredia väčšina týchto detí pochádza. Je to sociálne slabé, málo podnetné prostredie a tieto deti potrebujú iný, nie štandardný prístup. Deti majority majú zväčša plné možnosti realizácie doma aj v škole, majú plnohodnotné podmienky na prípravu do školy a toto rómske deti nemajú. Naším cieľom bolo pomenovať problémy, s ktorými sa deti migrantov stretávajú a na základe toho spolu s učiteľmi, riaditeľmi, ale aj priamo s ministerstvom školstva hľadať čo najrýchlejšie riešenia. Myslíme si, že je veľmi dôležité upozorňovať učiteľov i riaditeľov škôl na to, že tieto deti potrebujú špecifický prístup," konštatuje A. Weissová. Keďže nadácia Škola dokorán je akreditovanou nadáciou Ministerstva školstva SR, má právo nové metódy aplikovať priamo v školách. "Takýmto spôsobom sa snažíme dávať verejnosti na vedomie to, že je to natoľko široký problém, že potrebuje iný prístup. Nesnažíme sa robiť nejaké siahodlhé závery, to skutočne nie je cieľom. Cieľom je upozorňovať," dodáva A. Weissová. Súčasná životná úroveň mnohých Rómov skutočne nezodpovedá štandardu vyspelej spoločnosti, ani 21. storočiu. Už desaťročia sa naskytá otázka - kto nesie zodpovednosť štát alebo táto komunita? Podľa názoru A. Weisovej je pravda kdesi uprostred. "Všetko súvisí s historickým pozadím. Poviem vám iba jeden príklad. Organizovali sme jedno stretnutie v obci Hermanovce, kde osada stará tuším sto rokov a je tam veľmi veľa chatrčí a prostredie je tam neuveriteľne zaostalé. Na tristo obyvateľov sú tam asi štyri suché WC. Keby ste sa vy narodili do chatrče desať krát desať metrov a žili by tam tri generácie od vašej prababky až po vnúčatá, v živote nedostanete šancu na iný život. Jednoducho, nevedeli by ste, ako sa odtiaľ vyhrabať. Nevideli svojich rodičov pracovať. Je to príliš siahodlhý problém. Hovoriť, že si za to môžu sami, je iba čiastočná pravda. Deti za to nemôžu a problémom je, že aj dospelý bol kedysi dieťaťom a nemal pozitívny vzor. Tí ľudia sú zväčša segregovaní, na okrajoch dedín a majorita ich odmieta," konštatuje A. Weissová. Až na svetlé výnimky, kedy žije na Slovensku majorita s minoritou v súlade, podľa nej zväčša odmieta s nimi komunikovať. Doposiaľ sa osvedčilo zainteresovanie rodiča do problému, do procesu výchovy a j spolupráce so školou vtiahnuť ho do procesu výuky a umožniť mu podieľať sa na mimoškolských aktivitách. Dať takýmto spôsobom rodičovi pocítiť, že je súčasťou školy a rovnocenným partnerom pre učiteľa. "Dnes sa môžeme pochváliť aj prvými úspechmi. Matky detí, ktoré chodili na začiatku roka do školy špinavé a vyhladované, by mali tera

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.