ako tretiu, avšak vo včerajšom šlágri 17. kola najvyššej súťaže proti Zvolenu nastúpila na ľad ako prvá päťka. Mladíci totiž dostali iné úlohy, ako zvyčajne. Nasadení boli na najúdernejší útok hostí v zložení Török - Šechný - Majeský s jasným cieľom: eliminovať jeho silu a zabrániť mu strelecky sa presadiť. Špeciálne ťažké to mal útočník Kristián Kováč, ktorého kormidelníci poverili osobným strážením 'motora' zvolenského celku - Richarda Šechného.
Košičania napokon vyhrali 3:2 po predĺžení. Domáca modrá formácia sa strelecky presadila dvakrát, Šechného päťka iba raz, keď skóroval práve jej líder. V 4. minúte Kováčovi Šechný ušiel, ale inak ho košický útočník strážil počas celého zápasu svedomito a pozorone. Navyše, okrem týchto obranárskych úloh stihol vsietil aj vyrovnávajúci gól na 2:2. Ten už bol asi nadplán, ale znamenal vyrovnanie mikrosúboja Kováč - Šechný na 1:1. "Gól bol naozaj nadplán, o to viac ma to potešilo. Dostal som sa do jedinej šance a skóroval som. Dá sa vlastne povedať, že som vlastne zmazal svoje manko, keď som Šechného v prvej tretine na chvíľku pustil a on to, samozrejme, hneď využil. Môj mikrosúboj s ním teda dopadol 1:1 a našej päťky s ich 2:1 v náš prospech (v 1. min. dal totiž gól aj Kövér - pozn. aut.) a mohol aj lepšie, pretože Gabi Kövér nepremenil pred koncom ešte veľkú šancu," povedal nám Kristián Kováč po stretnutí a vzápätí dodal svoje dojmy zo zápasu, v ktorom mu prischla pozícia osobného strážcu. "Samozrejme, že to nie je úplne môj štýl hry. Tréner mi však určil takúto úlohu, takže som nad tým veľmi nerozmýšľal a snažil som sa odviesť sto percent pre mužstvo. Keď mi teda povedali, že musím bez ohľadu na hru sledovať jedného hráča a chodiť všade za ním, aby som ho vygumoval, tak som sa to snažil plniť. Som rád, že to vyšlo a zvíťazili sme."
V 51. minúte duelu sa Kováč prezentoval aj iným spôsobom. Zapojil sa do mastenice za košickou bránkou a Zvolenčanovi Törökovi ušteril v pästnom súboji bez rukavíc poriadne K.O. Než sa útočník majstra spamätal, bol už na kolenách zasypaný riadnou spŕškou úderov. "Ja som si strážil 'svojho' Šechného. On sa naviazal na nášho obrancu Nádašdiho, ktorému dal pár úderov do hlavy. Jasné, že Nádašdi mu ich opätoval a vznikla menšia šarvátka. Keby si to rozdali iba Nádašdi a Šechný, nemiešal by som sa do toho. Vtedy tam však prišiel Török a zozadu sekol Nádašdiho. Toto som už nemohol nechať tak, pretože keď sa hráči bijú, vždy to musí byť jeden na jedného. Nemôže tam priskočiť druhý hráč. Ja som teda nerozmýšľal, kto tam pribehol, ale chcel som ho odtiaľ vytiahnuť a ukázať mu, že sa buď bude biť vo férovom súboji jeden na jedného, alebo ak nie, nech tam radšej vôbec neskáče." Nezainteresovaný divák 'bitého' Töröka v tom momente iste aj ľutoval. Protivníka mal totiž zdatného, Kristián Kováč sa v takýchto situáciach totiž naučil orientovať počas svojho pôsobenia v zámorskej juniorskej súťaži. "Tam sú totiž v každom zápase tri-štyri bitky bežným javom. Na tento štýl som si trošku zvykol, ale opakujem, musí to byť vždy férové."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
