minulosti preslávil ťažbou a získavaním soli. Cez dedinu Dulova Ves prídeme do Kokošoviec a práve v ich katastri sa nachádza Sigord. Ešte v Solivare sme po ľavej strane míňali niekdajšiu lokalitu, kde sa vypínal Soľnohrad (Castrum Salis) a o trochu ďalej Zbojnícky hrad (Castrum Sóvár), ktorého zrúcaniny sú dodnes nad obcou Ruská Nová Ves. Po pravej strane Slanských hôr sa v lesoch ukrývajú zrúcaniny starého hradu Bodoň. Vchod do doliny Delne od Kokošoviec je opradený staršou, aj novšou históriou. Okrem strategickej poživatiny - soli v Solivare sa v Kokošovciach nachádza povestná kokošovská dubina, kde rastú geneticky vzácne duby, ktoré sa už v dávnej dobe odtiaľ dopravovali na sever a juh Európy na stavbu lodí.
Po pravej strane cesty viedla v minulosti úzkokoľajná železničná trať - Pionierska železnica. Nachádza sa tam vodná nádrž, ktorú Prešovčania využívajú predovšetkým v letných mesiacoch na kúpanie a oddych. Míňame chaty a rekreačné zariadenia a na hornom konci Sigordu pri hájovni je odbočka vľavo okolo potôčika Šťavica, ktorého vody sa vlievajú do Delne. Sotva 200 - 300 m od križovatky sa ocitneme pri prvom z prameňov minerálnej vody na Sigorde a o ďalších 200 metrov je ďalší prameň. Ten prvý je Šťavica a druhý Kyselka. Obidva pramene privádzajú na povrch vzácnu stolovú minerálku vhodnú na trávenie a osvieženie. Tieto vody obsahujú približne 2200 mg oxidu uhličitého na 1 l vody a s celkovou mineralizáciou nad 2500 mg všetkých minerálov rozpustených vo vode a CO2 pripadajúcich na 1 l tejto tekutiny.
K prameňom minerálnych vôd na Sigorde pri Prešove sa viaže táto historická udalosť: v roku 1895 cestovala do Bardejovských kúpeľov so svojím sprievodom cisárovná Alžbeta, nazývaná Sisi, manželka cisára Františka Jozefa I. Do Šarišskej stolice pricestovala vlakom do Kysaku - Obišoviec. Jej sprievod bol pompézny a pozostával z niekoľkých stovák ľudí. Pravdepodobne ju zaujímali Slanské hory, bohatá história tejto lokality a vzácne dary vytekajúce na povrch zeme vo forme minerálnej vody. Podľa rozprávania pri hornom prameni na lúčke pri potoku bol pre cisárovnú pripravený obed. Bolo náročné nasýtiť v teréne jej početný sprievod a vraj obeťou sa stal jeden kus dobytka. Čitatelia vedia, že v Bardejovských kúpeľoch je na jej počesť pomenovaný liečebný dom Alžbeta, pri ktorom je aj jej socha z roku 1903. (O tri roky neskoršie cisárovnú Alžbetu zavraždil 10. septembra 1898 taliansky anarchista).
Zo Sigordu sa dostaneme na hrad Bodoň, Zbojnícky hrad, do opálových baní na Dubníku, aj na vrchol Slanských hôr na Šimonku. Je na škodu turistiky, že sa v poslednom desaťročí tam vyvrakoval a doslovne znehodnotil predtým veľmi vyhľadávaný hotel Sigord. Ten v minulosti poskytoval rôzne služby, ktoré dnes pre toto prostredie veľmi chýbajú.
Cesta zo Sigordu smeruje do dediny Zlatá Baňa, odkiaľ je už len na skok do opálových baní na Dubníku. Samotná obec Zlatá Baňa má tiež zaujímavú históriu. Preslávila sa v dávnej dobe ťažbou zlata, ale výrazne sa zapísala do dejín udalosťami druhej svetovej vojny a najmä partizánskym hnutím. Dedinu 8. septembra 1944 vypálili nemeckí fašisti. Dnes Zlatá Baňa patrí medzi významné obce v lokalite Slanských hôr a v Prešovskom okrese. Sú v nej dva pramene minerálnej vody. Nájdeme ich neďaleko obecného úradu uprostred dediny. (Sú vzácne preplynované oxidom uhličitým v sile 2000 mg/1 l vody s celkovou mineralizáciou až 2830 mg pripradajúcich minerálnych látok a kysličníka uhličitého na 1 l vody).
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
