a prehliadkou pokroku, predovšetkým napredovania v technike. Spomienky na niektoré z týchto podujatí dávno zapadli prachom. Mnohé z nich sa však stali súčasťou svetovej histórie a symbolom doby. Vďačia za to najmä nezabudnuteľným, na svoju dobu odvážnym stavbám, ktoré sa pri príležitosti výstav zrodili.
V roku 1851 sa podarilo zrealizovať jeden z najvýznamnejších projektov z polovice 19. storočia - výstavu najväčších technických vymožeností a umeleckých diel všetkých ľudí a národov. Iniciátorom a podporovateľom tohto projektu bol princ Albert, prezident Kráľovskej spoločnosti pre umenie, remeslo a obchod. Po dvojročnej príprave, za účasti 25 000 hostí, bola "Great Exhibition of the Idustry of All Nations" v Londýne otvorená dňa 1. mája 1851. Anglická kráľovná Viktória zhrnula účel výstavy v odpovedi na zahajovací prejav svojho manžela princa Alberta. Vyjadrila nádej, že "podporovaním mierových a priemyselných zručností prispeje k ... obecnému dobru ľudstva" a povzbudí "priateľské a čestné súperenie... pre blaho a šťastie všetkého človečenstva."
KRIŠTÁĽOVÝ PALÁC
Už samotný projekt budovy bol revolučný. Na ploche 7,7 ha v neuveriteľne krátkom čase, za sedem mesiacov bol postavený v Hyde Parku výstavný palác, označovaný aj ako Krištáľový palác. Stavba v ktorej záhradný architekt Joseph Paxton (1801 - 1865) zhodnotil svoje skúsenosti z projektovania skleníkov, bola príkladom novodobej architektúry z prefabrikovaných prvkov, využívajúc prednosti štandardizácie. Na stavbu použili 4 500 ton liatiny a kujnej ocele, 169 800 m2 stavebného dreva a 300 000 sklenených tabúľ. Táto grandiózna transparentná pravouhlá štvorloďová hala so stupňovitým prierezom mala dĺžku 563 m, šírku 124 m a výšku 43 m. Kovovú kostru tvorili zakrivené priečne nosné rebrá a vodorovné priehradové nosníky. Pri riešení konštrukčných a statických problémov tejto novátorskej stavby , ako bol Krištáľový palác, hľadal Paxton inšpiráciu vo svete rastlín v rebrovitom vystužení spodných častí obrovských listov tropickej vodnej ľalie - Victorie Regie. Takáto inšpirácia prírodou sa uplatňuje v organickej architektúre aj v súčasnosti. Po troch rokoch bol Krištáľový palác demontovaný a znovu postavený s obmenami v Syndenhame, kde slúžil až do roku 1936, kedy vyhorel.
PREZENTÁCIA PRIEMYSELNÝCH, REMESELNÝCH VÝROBKOV A UMELECKÝCH DIEL
Prvýkrát v histórii ľudstva sa podarilo na pozvanie Anglicka zhromaždiť zo všetkých kútov sveta vyše 14 000 vystavovateľov, ktorí sa prezentovali viac ako stotisíc exponátmi, aby demonštrovali výdobytky a výsledky nastupujúcej epochy industrializácie a mechanizácie. Vystavené exponáty boli rozdelené do štyroch kategórii: suroviny, strojárenstvo, manufaktúry a krásne umenie (sochárstvo a výtvarné umenie). Od 1. mája do 11. októbra výstavu zhliadlo viac ako šesť miliónov návštevníkov, čo predstavovalo na vtedajšiu dobu úctyhodné číslo. Počas posledných týždňov denná návštevnosť prekročila aj stotisíc ľudí. Takto sa zviditeľnila ľudská práca, medzinárodná doprava a význam priemyselnej výroby pred návštevníkmi, spotrebiteľmi a pred výrobcami.
V základných výstavných nomenklatúrnych odboroch, ktoré boli členené do 30 skupín, dominovala Veľká Británia s Írskom a pridruženými kolóniami. V rámci národných expozícií na výstave bolo zastúpené aj Rakúsko. Podľa oficiálneho katalógu v nemeckej verzii ho zastupovalo 746 vystavovateľov z mnohonárodnej monarchie. Slovensko vďaka bohatým a výdatným nerastným surovinám bolo hlavnou banskou a železiarenskou oblasťou vtedajšieho Uhorska. To bol dôvod, že na takejto významnej medzinárodnej akcii sa prezentovali spoločnosti zamerané na ťažbu a spracovanie antimónovej, kobaltovej, medenej, niklovej, železnej a ortuťovej rudy. Silne bola zastúpená najmä Gemerská stolica erárnymi, mestskými a súkromnými podnikmi a spoločnosťami z Rožňavy, Dobšinej, ale aj ďalších miest zo Smolníka, Medzeva, Ružomberku a z Banskej Bystrice. Hutnícke polotovary a tyčovú oceľ vystavovali železiarne grófa Juraja Andrássyho z Drnavy (na vtedajšiu dobu vzorový závod v celouhorskom meradle). Výrobkami z ovčej vlny, gubami i súknom boli zastúpení výrobcovia a obchodníci z Rimavskej Soboty a Skalice.
REFORMNÉ HNUTIA A DÔSLEDKY VÝSTAVY
Racionalizmus výstavného pavilónu však kontrastoval s prezdobenosťou exponátov v historizujúcich štýloch s dominantným zastúpením druhého rokoka a neorenesancie. S nadšením bežných návštevníkov nesúhlasilo viacero kritikov, ktorí rôznym spôsobom reagovali na spojenie eklektického historizmu s priemernou remeselnou zručnosťou, či strojovou výrobou. Niektorí kritizovali vkus výrobcov a volali po novej slohovej jednote. Ku kritizujúcim patril aj nemecký architekt a teoretik Gottfried Semper, ktorý vyčítal, že pri mnohých vystavených exponátoch prebujnelý ornament pohltil ich úžitkovo-funkčnú podstatu. Aj samotný londýnsky Times písal o "hriechu proti dobrému vkusu." Na tieto kritické hlasy v úžitkovej tvorbe reagovali predstavitelia anglickej vlády. Výkonný riaditeľ výstavy Henry Cole bol poverený reorganizáciou dizajnérskeho školstva a v roku 1852 aj riadením jedného z prvých umelecko-priemyselných múzeí, ktorých zakladanie bolo pre nasledujúce obdobie príznačné (Viedeň 1863, Praha 1885). K výsledkom výstavy možno zaradiť aj zriadenie prvého umelecko-priemyselného múzea vo svete, ktoré sa volalo Museum of Manufactures. Od roku 1899 je jeho oficiálny názov Victoria and Albert Museum.
Táto "Veľká výstava" okrem toho, že bola symbolom technického pokroku, bola anglickou národnou udalosťou, demonštrovala sebavedomé a mocenské postavenie Anglicka v priemysle a politike. Veľkolepá medzinárodná prezentácia továrenských a remeselných výrobkov mala obrovský vplyv na rozvoj mnohých aspektov spoločnosti, včítane umenia a dizajnérskeho vzdelávania, medzinárodného obchodu,vzťahov ako aj turizmu. Výstava sa stala vlastne predvojom pre mnohé svetové výstavy, ktoré nasledovali po nej v minulých dvoch storočiach.
Autor: Ladislav Klíma
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
