cítiť rozdiely, ktoré geografi prepočítajú v zemepisných dĺžkach a šírkach. Napriek tomu sa ázijskí umelci snažia presadiť na európskych pódiách. Úspech na nich považujú za vysoký stupeň svojej kvality. Košickí milovníci klasickej hudby mali možnosť sledovať japonského dirigenta Tsugio Maedu, ktorí doma patrí k známym umeleckým osobnostiam.

Dirigovanie študoval vo Viedni a v jeho tvorbe dominuje práve tvorba viedenských skladateľov 18. storočia, ktorú v krajine vychádzajúceho slnka prezentuje vo veľkých cykloch. Od roku 1983 často diriguje aj mimo Japonska. V súčastnosti je aj stálym hosťujúcim dirigentom Štátneho komorného orchestra Žilina. V Košiciach uviedla Štátna filharmónia pod jeho taktovkou premiéru Východoázijskej fantázie od Akiru Nishimuru. Útly drobný muž sa v rozhovore doslova stratí medzi hudobníkmi. V momente, keď dvihne taktovku, mení sa na človeka, ktorý dokáže ovládnuť orchester a vyťažiť z neho maximum.

- Pán Maeda, cítite rozdiely medzi japonskými a európskymi orchestrami?

"Pre mňa niet špeciálnych rozdielov medzi japonskými a európskymi orchestrami. S podobným pocitom môžem dirigovať japonské alebo slovenské."

- Dlhší čas pôsobíte na Slovensku, v Žiline, ako ste sa k nám dostali?

"Začalo sa to asi pred 14 rokmi, keď ma viedenský Musikverein predstavil v Rakúsku a následne aj v žilinskom komornom orchestri. Vlastne tam začala spolupráca, ktorá trvá až dodnes."

- Aký vzťah majú japonskí mladí ľudia ku klasickej európskej hudbe?

"Cítiť nejaké zmeny. Pred pár rokmi sa mladí veľmi zaujímali o klasiku, neskôr záujem stratili. Teraz opäť prichádza renesancia. Sledujem návrat záujmu o klasickú hudbu."

- Čím to je?

"Myslím, že je to vec finačná, materiálna. Keď majú ľudia veľa peňazí, strácajú záujem o túto hudbu. Keď ale nastáva hospodárska a ekonomická recesia, začnú viac javiť záujem o klasickú hudbu. Myslím, že je to asi preto, že hudba pomáha prekonávať tieto starosti."

- Takže je to akýsi návrat k duchovnému? Zaujimajú sa ľudia viac o duchovné veci a hudba im to sprostredkuje?

"Áno, presne tak."

- V Košiciach ste v premiére uvádzali East Asian Fantasie. Ako prijímajú európski poslucháči ázijskú hudbu?

- "V Japonsku sa mladí ľudia zaujímajú o súčasnú hudbu, predpokladím, že to isté je aj na Slovensku. Myslím, že ľudia akceptujú túto hudbu, pretože orientálna melodika je veľmi zaujímavá. Ľudia v nej nájdu niečo nové. Mám veľmi dobrú skúsenosť s viedenským publikom, ktoré našu hudbu prijíma veľmi priaznivo."

- Aké inšpirácie zo Slovenska môžete použiť aj doma?

"Zobral som si veľa vecí z pôsobenia v Rakúsku aj na Slovensku. Keď ma viedenský Musikverein predstavil na Slovensku, bola to pre mňa motivácia zaujímať sa o slovenskú hudbu, študovať ju. Je veľmi pekná. Mal som tú česť stretnúť sa s profesorom Gotfriedom von Einem, čo je v hudobnom svete známa persóna. Keďže má slovenský pôvod, skomponoval slovenskú suitu a dal mi ju. Toto dielo malo na mňa veľký vplyv a umožnilo mi aj blízky hudobný kontakt s vašou krajinou."

- Zaujímate sa predovšetkým o hudbu 18. storočia. Prečo?

"Od mladých čias som sa sústreďoval na klasickú hudbu 18. storočia. Pravidelne dirigujem na Wiener Festvochen a oni ma stále prosia, aby som uvádzal hudbu 18. storočia. Jedným z mojich najobľúbenejších tvorcov tohto obdobia je Beethoven. Myslím, že v tejto orientácii budem pokračovať."

- Ako sa vám spolupracovalo s košickým orchestrom?

"Slovenských hráčov mám veľmi rád a veľmi rád by som pokračoval v spolupráci s nimi."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.