udalostiach prvej polovice 12. storočia na území Maďarska. Premiéru tvorcovia venovali miléniu a 1100 výročiu založenia maďarského štátu. Dielo uviedlo prehliadku najnovších diel kinematografie našich južných susedov v rámci Dní maďarskej kultúry. O veľkom záujme o túto produkciu svedčila vo švíkoch praskajúca sála kina Tatra.
S filmovým režisérom Gáborom Koltayom sme sa stretli krátko po jeho príchode do Košíc.
"Má vôbec európske kino šancu v záľahe americkej produkcie?," zaujímalo nás hneď na úvod.
- Žiaľ, Amerika úspešne valcuje naše filmy najmä vďaka masívnej reklame a multiplexom, servírujúcim komerčnú produkciu. Ale práve teraz na začiatku nového storočia je potrebné aby každý štát podporoval vlastné filmové projekty, ktoré prispievajú k upevneniu národného povedomia. Zvlášť keď sa Európa zjednocuje, by sme nemali filmovú produkciu menších štátov ponechať napospas trhovej ekonomike a boomu americkej produkcie. Jednoznačne treba poskytnúť viac priestoru vlastnej tvorbe.
Vieme toho o sebe málo. Poľské, či maďarské snímky sa takmer nedostanú do distribúcie. Málokto má odvahu riskovať.
- Je to smutné. Žijeme v karpatskej kotline a nepoznáme svoju blízku kultúru. Preto nás môžu tak ľahko, veľmi ľahko dostať. Zvláštne, nedržíme spolu a pritom všetci smerujeme k spoločnej Európe. Ale týmto smerom by sme mali rozvíjať aj kultúru. K tomu by však bolo treba zmeniť od základu myslenie. Úplne iná by mala byť aj filozofia televíznych staníc. Aj siete kín by sa nad týmto mali zamyslieť. Netreba presadzovať výlučne americkú produkciu, lež aj vlastnú, alebo susedných štátov.
Máte priateľov medzi českým, alebo slovenskými filmármi?
- Práve, že nie. A ide práve o dôsledok tragickej situácie o ktorej som pred chvíľou hovoril. Kontakty nefungujú a teda aj vzájomné spolunažívanie chýba. Poznáme generáciu tvorcov konca 60.rokov: Jakubisko, Forman, teda novú filmovú vlnu v českej kinematografii. Ale odvtedy uplynulo niekoľko desaťročí. Takže by sa to rozhodne malo zmeniť.
Viete ako?
- Pozrite sa, ako obyvatelia karpatskej kotliny by sme mali mať záujem objavovať spoločné, ale aj rozdielne kultúrne hodnoty. Tie nás totiž spájajú. A bolo by zaujímavé počúvať aj názory mladých filmových tvorcov. Vymieňať si vzájomne skúsenosti. Možno aj pri práci. Veď napríklad moje filmy ste na Slovensku nemali možnosť spoznať. A to je práve nonsens, lebo žijeme vedľa seba. Situácia je zložitá.
U nás je veľmi známy herec Róbert Koltay, zahral si pred časom aj v slovenských filmoch. Ste príbuzní ?
- Nie, ale mám ho veľmi rád. Chodili sme na rovnakú univerzitu.
Hral niekedy vo vašich filmoch ?
- Nikdy. Ale plánujem už roky spoločný projekt kde by si zahral. Mám ho rád. A obdivujem ho ja preto, že má vycibrený zmysel pre humor. Takýto dar nemá každý.
Vo filme Sacra Corona ste obsadili talianskeho herca Franca Nera.
- Spoznali sme sa pred 10 rokmi pri nakrúcaní, rovnako historickej snímky. Je to charizmatický človek. A veľmi si rozumieme. Nevedel som si v postave Arpáda predstaviť iného. Mám ho rád ako človeka a veľkú osobnosť. Na úlohu v mojom filme sa pripravoval veľmi zodpovedne. Nechal si preložiť viacero historických materiálov do taliančiny, aby vedel čo najviac o týchto dejinných udalostiach. A okrem toho je vynikajúcim jazdcom a dokonca výborne strieľa z luku.
Kalkulovali ste tak trochu aj s jeho popularitou?
- Isteže, prispel k propagácii filmu. A aj vďaka tomu, že je známou postavou vo filmovom priemysle, si snímku kúpili asi v dvadsiatich krajinách. A bolo zaujímavé, že medzi týmito krajinami bol aj Kuvajt. Napokon vysvitlo, že práve preto, lebo Franco Nero je v tejto krajine nesmierne populárny.
Čo pripravujte teraz?
- Chystám sa v najbližšej budúcnosti zrealizovať jeden z dvoch scenárov, ktoré som si vybral. Ale tentoraz nepôjde o historickú snímku, lež o príbeh zo súčasnosti. Bude o láske a ťažko chorých deťoch. V hlavných úlohách budú Franco Nero a Monica Bellucciová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
