teší vzácnej jednote priazne pilotov. Čím ich tak priťahuje autodróm uprostred púšte s fádnym okolím plným nepríjemného prachu?
Trať v Monterey bola postavená začiatkom osemdesiatych rokov a od roku 1983 dostala stabilné miesto v kalendári CART (predtým INDYCAR). Svoju povesť si vyslúžila mimoriadne úspešným komplexom zákrut z ktorých nad všetky vyčnieva slávna "vývrtka". Mnohí ju prirovnávajú k belgickej Eau Rouche a jednoznačne je najznámejšou zákrutou amerického kontinentu. V podstate ide o jednoduché esíčko, ktoré je uprostred rovinky, no šmrnc mu dodáva jeho prevýšenie a klopenie zákrut. A práve tu sa odohral už nie jeden nádherný súboj gigantov, ktorý pretekárom dvíhal adrenalín a divákov zasa dvíhal zo sedadiel. A aby legenda bola dokonala, v roku 1999 si "vývrtka" vybrala aj svoju krutú daň v podobe smrti nádejného Uruguajca Gonzala Rodrigueza, ktorý sa tu zabil v kvalifikácii.
O nádhernej a obávanej Lagune Seca sa dá povedať, že patrí k technickým tratiam na ktorých sa ťažko predbieha. A aké dôležité na takomto okruhu je získať dobré postavenie na štarte vypovedá aj fakt, že z osemnástich pretekov tu dvanásťkrát zvíťazili najrýchlejší piloti kvalifikácie! Po výbornej sérii Brazílčana Gila de Ferrana, ktorý v posledných štyroch pretekoch štartoval vždy z prvého radu a dvakrát zvíťazil, sa preto očakávalo, že znova zaútočí na víťazstvo. Dobrú formu tímu Penske potvrdil druhým miestom v kvalifikácii aj Ferranov kolega Castroneves a keďže Bräck štartoval až zo štrnásteho miesta, očakával sa trhák vo vedení šampionátu.
Už úvod začal veľmi dramaticky, keď sa v samom zavádzacom kole "pošmykol" Michael Andretti a kolidovali aj Bräck s Gugelminom. Všetci traja prepadli na chvost poľa a favorit šampionátu, Kenny Bräck stratil opravou zlomeného závesu v boxoch štyri kolá i šance na dobrý výsledok. Gil de Ferran preto pokojne mohol kontrolovať prvú pozíciu. V priebehu nasledujúcich kôl sa potom zrazili Carpentier s Taglianim (tímový kolegovia!), Max Wilson s Hertom a Moreno s Jourdainom, čo v prvej polovici pretekov znamenalo dvanásť dlhých kôl za bezpečnostným vozidlom a nielen spomalenie priebehu pretekov, ale aj možnosti na variovanie s taktikou. A práve taktika, ako sa neskôr ukázalo, rozhodovala o víťazovi.
Štandardne sa preteky v Laguna Seca jazdia na 83 kôl, no nezvyčajných osem výjazdov Safety Caru prinútilo organizátorov skrátiť podujatie na dve hodiny a počet kombinácií sa ešte zvýšil. Sebavedomý de Ferran krúžil bez prerušenia (aj napriek trom "žltým fázam") až do 37. kola a evidentne sa držal štandardnej stratégie na dve PIT STOP. Piloti z chvosta štartového poľa však pochopili, že časté prerušovanie pretekov im ponúka šancu a upravili podľa toho svoju stratégiu. Najodvážnejší boli Papis, Herta a Gidley, ktorí tankovali už po prvých dvoch SC výjazdov. Papis mal naviac problémy a vždy musel do boxov na dvakrát, čo znamenalo, že v priebehu prvých trinástich kôl absolvoval štyri zastávky v boxoch!!! Na dlhú dobu mal tak ale s tankovaním pokoj a to ho v nasledujúcich kolách (počas tretej a štvrtej "žltej fázy", keď tankoval zbytok poľa) posunulo o neuveriteľných štrnásť miest! Čelo ale zatiaľ stále kontrolovali Castroneves, Dixon a Ferran. Bravúrnu súhru s týmom potom Papis predviedol v 42. kole, keď sa mimo trate ocitol Nakano a prišla ďalšia spomaľovacia fáza. Max spolu s Franchittim ako jediný z čela poľa zamierili k boxom a hoci to bola piata Talianova PIT STOP v pretekoch, ukázala sa ako rozhodujúca. O osem kôl neskôr sa totiž pobral do boxov celý "zbytok sveta" (M. Andretti stál krížom cez trať) a Papis sa zrazu ocitol na druhej pozícii. V 61.kole potom musel tankovať aj dovtedy vedúci Fernandez a Talian viedol! Dve nasledujúce žlté fázy potom usporiadateľov prinútili skrátiť pretek a Papis spolu s Gidleyom to riskli. Gil de Ferran tak nedostal šancu a musel sa uspokojiť iba s tretím miestom. Napriek tomu bol ale spokojný, pretože to mu po odstúpení Bräka zvýšilo šance na víťazstvo v šampionáte.
Dopovedzme si ešte, že 66. kole kolidoval Servia s Gugelminom tak nešťastne, že urobil salto vo vzduchu a nosom sa zabodol do štrkovej zóny. Náraz vyzeral veľmi nebezpečne, no našťastie Oriol vyviazol bez zranení. Papis v Lagune získal jubilejné sté víťazstvo pre Firestone (v CART od roku 1995) a čo viac, štartom z 25. pozície vyrovnal fúzatý rekord Mika Mosleya (Milwaukee 1981), keď nikto iný na ceste za víťazstvom nedokázal predbehnúť viac pretekárov! Pred nami sú posledné dve podujatia a de Ferran je na najlepšej ceste obhájiť vlaňajší titul.
Laguna Seca (76 kôl): 1. Papis 2:00:10,589 (135,87 km/h), 2. Gidley + 0,794, 3. Gil de Ferran + 1,438, 4. Dixon + 1,801, 5. Vasser + 2,469, 6. CastroNeves + 4,433, 7. Junqueira + 5,627, 8. Kanaan + 6,092, 9. C. Fittipaldi + 6,593, 10. Fernandez + 7,134, 11. C. Mears + 8,215, 12. Herta + 8,842. Stav po devätnástich kolách (Texas bol zrušený): 1. de Ferran 179 bodov, 2. Brack 153, 3. Castroneves 141, 4. M. Andretti 125, 5. Franchitti 105, 6. da Matta 100, 7. Dixon 98, 8. Papis a Carpentier po 86, 10. Kanaan 83, 11. Tracy 76, 12. Moreno 74.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
