samospráv, ale projekt predstavuje kompaktný celok. Smerom k Bruselu vystupuje na našej strane Združenie obcí rieky dolný Poprad, z poľskej strany mestá a obce zastrešilo Združenie gmin povodia sútoku riek Dunajec a Poprad. Ide teda skutočne o cezhraničný zrkadlový projekt, ktorý rieši ekologické otázky na oboch stranách slovensko-poľskej hranice. Finančné prostriedky z Bruselu sú určené v prvom rade na výstavbu kanalizácie, čističiek odpadových vôd a podobne, čiže základom projektu je budovanie infraštruktúry s dôrazom na ochranu prírody, vysvetlil starosta obce Plavnica Vincent Kupec, ktorý je zároveň konateľom slovenského združenia.
Na našej strane je do projektu zapojených deväť samospráv Stará Ľubovňa, Podolínec, Nová Ľubovňa, Jakubany, Kolačkov, Plavnica, Hromoš, Malý Lipník a Orlov. Obce zo Staroľubovnianskeho okresu budú môcť čerpať prostriedky z fondu CBC Phare v rámci projektu Čistá rieka Poprad. Najväčší objem z viac ako dvoch miliónov euro je určený pre Starú Ľubovňu a Podolínec. V Plavnici chcú dokončiť kanalizáciu, pričom náklady tu predstavujú sumu zhruba 6 miliónov korún, 25 percent finančných prostriedkov musí zabezpečiť obec. V blízkom Hromoši chcú tak isto vybudovať časť kanalizácie, zároveň by mala vyrásť nová čistička odpadových vôd. Podľa názoru V. Kupca by realizáciu týchto zámerov nemalo ohroziť presunutie agendy z bývalého odboru zahraničnej pomoc na úrade vlády, pretože ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja už stojí pred hotovou vecou.
Garantom a realizátorom celého projektu je združenie, obce však musia dodržiavať stanovený harmonogram postupu tak, aby sa v budúcom roku dalo začať. Treba povedať, že ide o jeden z málo projektov, ktorý bol v Bruseli úspešný, šancu napríklad nedostalo ani vybudovanie novej Chaty pod Rysmi vo Vysokých Tatrách, hoci ide o veľmi citlivé pohraničné územie dvoch národných parkov. Ani toľko skloňované vytvorenie vyšších územných celkov (VÚC) však nebude všeliekom na akceptáciu rozvojových programov, uchádzajúcich sa o čerpanie prostriedkov z predvstupových fondov EÚ, dodáva trochu kacírsky V. Kupec, hoci tieto samosprávne orgány s volenými predstaviteľmi budú pre zahraničie akceptovateľnejšie ako dnešné krajské úrady. Stačí si predstaviť stretnutie viacerých konkurenčných projektov v rámci jednej vucky, otázky výberu a posunutia projektu do Bruselu budú nepochybne sprevádzať ťažké súboje a intenzívne lobovanie. Otázkou zostáva, či vždy v prospech toho najlepšieho. Ani po vzniku VÚC teda význam podobných združení nezanikne, práve naopak, pribudne silný konkurenčný prvok, ako sme toho svedkami na poľskej strane.
Autor: dgv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
