kilometrov severne od Tatier, ale vytvoril na začiatku starších štvrtohôr takú chladnú klímu, že v Tatrách sa vytvorili horské údolné ľadovce alpského typu. Tie modelovali povrch pohoria tak, ako ho poznáme dnes - okrem iného zmenili dovtedy doliny, modelované potokmi a riečkami do tvaru V, na mohutné ľadovcové údolia v tvare U, odborne zvané trogy a prehĺbili ich asi o 80-150 metrov.
Najdlhší údolný ľadovec v Tatrách sa vytvoril v Bielovodskej doline, ktorá je ako jedna z mála tatranských dolín orientovaná na sever. Mal dĺžku 14,4 km, hrúbku 330 metrov, jeho celková plocha bola vyše 3300 hektárov a dosahoval šírku až 1,5 km. Vznikol spojením štyroch ľadovcových prúdov, ktoré vytekali zo stupňovitých, visutých kotlov v závere doliny - dnes sú to samostatné odnože hlavnej doliny - Kačacia dolina, Česká dolina, Litvorová dolina a Svišťová dolina, ktoré zo severu ohraničujú centrálnu a najvyššiu časť Vysokých Tatier.
Okrem tvaru a rôznych geomorfologických prvkov Bielovodskej doliny, ktorou dnes preteká riečka Biela voda, neskôr Bialka, je zaujímavým pozostatkom ľadovcovej činnosti aj množstvo plies. Vytvorili sa v spomínaných ľadovcových kotloch. Najväčšími sú Vyšné Bielovodské Žabie pleso a Nižné Bielovodské Žabie pleso, ďalej Zelené pleso Kačacie, České pleso, Zmrzlé pleso, Litvorové pleso, Zmrznuté pleso a ďalšie. Na skalných prahoch, ktoré padajú z visutých kotlov, vznikli vodopády - najznámejším je 15 metrov vysoký Hviezdoslavov vodopád pod Zeleným plesom Kačacím, pekný je aj Český vodopád.
Bielovodská dolina predstavuje dnes mimoriadne vzácny prírodný komplex. Vyskytuje sa tu viacero endemických druhov flóry i fauny, ojedinelé formy modelácie povrchu (napr. nunataky) a takmer učebnicovo vyvinutá forma ľadovcovej doliny. Práve tvary reliéfu Bielovodskej doliny, spoločne s jej pomerne veľkými rozmermi a bohatou kvetenou lúk, evokujú v návštevníkovi porovnanie s alpskými dolinami. Často je v odborných i laických kruhoch počuť názor, že práve táto dolina je najkrajšou v celých Tatrách.
Územie Bielodovskej doliny bolo v roku 1991 vyhlásené za Národnú prírodnú rezerváciu na rozlohe 3172 hektárov, je súčasťou Tatranského národného parku.
BEDEKER
Prístup: Východiskom je hraničný priechod Lysá Poľana. Tu sa začína modro značený chodník Bielovodskou dolinou. Ten postupne stúpa, v závere Litvorovou dolinou okolo Zamrznutého plesa až na Poľský hrebeň (2 200 m), ďalej po zelenej značke zostup Velickou dolinou až ku Sliezskemu domu. Náročná túra, trvajúca takmer 7 hodín. Pokračovanie modrej značky z Poľského hrebeňa vedie ťažkým terénom cez sedlo Prielom (2290 m) ku Zbojníckej chate vo Veľkej Studenej doline (z Lysej Poľany 6 a 1/2 hodiny).
Zaujímavosti okolia: Javorová dolina, dolina Zadné Meďodoly, Velická dolina, Veľká Studená dolina, Východná Vysoká (2429 m), sedlá Prielom a Poľský hrebeň.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
