schválil postup vlády v rokovaní s Európskou bankou pre obnovu a rozvoj (EBRD) o uzatvorení prvého bloku bohunickej jadrovej elektrárne (JEBO). Keby nie, znamenalo by to de facto nepriame vyslovenie nedôvery vláde, síce bez právnych následkov, ale s katastrofálnymi politickými dopadmi.
K blamáži nechýbalo veľa. Zmluva s EBRD je akési finále dvojstrannej dohody medzi Slovenskom a Európskou komisiou ešte z roku 1999, podľa ktorej ako bolestné za odstavenie dvoch reaktorov "Vé-jedničky" získame od EBRD pre tento účel finančnú výpomoc. Proti tomuto záväzku teraz v utorok vystúpil, dva roky ex post, poslanec Fico. A to s návrhom "kontrauznesenia", ktorého obsahom bolo odporučenie vláde zmeniť dohodnuté termíny odstavenia 2006 a 2008 na také, "ktoré budú zodpovedať spôsobilosti plniť bezpečnostné štandardy". Po slovensky - Fico navrhol vypovedať dohodu medzi SR a EK, uzavretú pred dvoma rokmi.
Rozpútala sa ľúta diskusia a trvala celé dva dni. Vyskytol sa totiž obligátny politický malér - vláda nemala dostatočnú podporu vlastných, koaličných poslancov. Tradičný problém bol opäť s SDĽ a tentoraz aj s KDH. Ľavica, tiež už celkom štandardne, spochybnila vlastných ministrov, ktorí sa "v rozhodovaní unáhlili a pomýlili". KDH prišlo so zaujímavým výpočtom, že na dohode s EBRD prerobíme 28 miliárd. Do zblbnutia sa obštruovalo a zasadali kluby, keďže reálne hrozilo, že Ficov návrh prejde aj preto, lebo koalícia nemala v kritické chvíle v sále dosť poslancov.
Šťastné rozuzlenie nadišlo až včera ráno, 62 hlasmi prešlo provládne uznesenie, pričom Ficovo dielo bolo zavrhnuté. To všetko za cenu politického dvojkompromisu medzi koaličnými stranami; 1, že na "V-dvojke" sa preinvestuje ďalších 12 miliárd (čím sa predĺži životnosť do roku 2034) a 2. v terajšej zmluve s EBRD sa v nejasnej anglickej verzii opraví "likvidácia" na "odstavenie". (Experti však unisono tvrdia, že sa ešte nestalo, aby sa nejaká JE spustila po odstávke opäť do prevádzky).
Toľko príbeh v kocke. Jeho výstrahou a poučením je, že dvojdňový parlamentný diškurz sa potácal úplne od veci. A keďže mal medzinárodnopolitický rozmer, bol hrozne nezodpovedný. Strany a rečníci totiž diškurovali o jadrovej energetike, bezpečnostných systémoch, energetickej sebestačnosti a koncepcii štátu, pričom témou bolo čosi úplne iného: Jedna konkrétna zmluva ako spečatenie "medzivládnej" dohody medzi SR a EK. Absolútne zásadnú pripomienku k tejto debate vzniesol premiér: Kde bola celá slávna opozícia, na čele s vtedy ešte koaličným Ficom, v auguste-septembri °99, keď vláda svoj záväzok o odstavení bloku V1 s EK vyrokovala?! Vrátane dnes strečkujúcich SDĽ a KDH, kde všetci boli?? Prečo sa vtedy v parlamente nevzbúrili a nepovedali, že sa im dohoda nepáči?? To je dnes podstata, nie názory na jadrovú energiu a bezpečnosť. Jednoducho a jasne: Strany opozície i koaličné SDĽ a KDH, či už ľahostajnosťou, nevšímavosťou alebo lenivosťou, nechali vládu dohodnúť sa s EK a prijať uznesenie o odstavení V1. A dva roky ex post, pri finalizácii dohovoru, vystrojili "eurocirkus". Čo sú to za strany, čo to je za politiku? A keby ešte náhodou Fico et comp. mali odbornú pravdu, čo to je za zodpovednosť k štátu, nechať vládu takto hazardovať?
Samozrejme, pravdu nemajú. Je vysoko pravdepodobné, že prvý blok JEBO by nevybuchol do r. 2015, čo je údajne terajšia životnosť. To však ani nie je zaujímavé. Jedine relevantnou úvahou v tejto kauze je celkové porovnanie politicko-ekonomických výnosov schválenej dohody resp. ziskov z predĺženia prevádzky. A tu má nesporne navrch vláda. Treba si len uvedomiť celkový kontext. Dohoda z roku 1999 sa predsa zrodila po obrovských diplomatických zápasoch, keď Brusel bol rozhodcom obojstranne patového sporu medzi Viedňou, ktorá žiadala dodržať starý termín odstavenia, rok 2000 (!), a Bratislavou (2015). Teraz chceli Fico, HZDS et comp. zrušiť kompromis medzi SR a EÚ, ktorý povstal temer z ultimáta: "EK nebude akceptovať odpoveď, že reaktory sa dajú modernizovať", vyhlásil ešte v júli °99 komisár Lamoreaux, spolupredseda pracovného výboru SR a EK.
Summa summarum - cez úzke hrdlo dohody, ktorej finálny dokument včera parlament posvätil, mohla SR vôbec pokračovať v integračných rozhovoroch. Celé je to skrátka o dodržiavaní zmlúv a spoľahlivom partnerstve, nie o akejsi "kolenačkovej politike" a "podliezaní EÚ" a pod. Bruselu a ani nikomu inému sa isteže netreba klaňať. Stačí dodržiavať zmluvy raz podpísané a záväzky raz prijaté, čo je základný atribút civilizovanej politiky. Kým sa toto nenaučíme, k Západu patriť nebudeme, aj keby sme zavreli nie jednu, ale hneď desať elektrární.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
