1993 stalo sa to iba raz a to práve pred 55 rokmi. Vedenie SFZ rozhodlo, že o titul budú bojovať slovenské mužstvá, ktoré sa umiestnili na najvyšších miestach "A" a "B" skupiny ligy. Boli to ŠK Bratislava (3. miesto, 21 bodov, skóre 54:41) a ŠK Jednota Košice -4. miesto s 22 bodmi a skóre 55:38. Prvý zápas sa za enormného záujmu priaznivcov bol v Košiciach. Zaplnený štadión v metropole východu, keď stovky divákov sa na štadión nedostali, videl víťazstvo košického mužstva 2:1 (1:1). O týždeň bola v Bratislave na Tehelnom poli odveta. Tiež za enormného záujmu fanúšikov. Tento zápas sa od samého začiatku vyvíjal v prospech domácich, ktorí po prvom polčase viedli 2:1. My sme však hlavu nezvesili najmä po tom, keď cez prestávku ma vyviedol z kabíny pred dvere náš vedúci mužstva pán Lošky. Tam totiž stála moja bývalá spolužiačka z gymnázia v Prešove, žijúca od roku 1939 v Bratislave, s ktorou sme sa odvtedy nevideli. Katka Červeňová mi po priateľskom bozku dala veľkú kyticu kvetov so slovami: "Milanko, ukážte im, že východniari sú lepší a verím, že tento zápas vyhráte!" Tieto jej slová s kyticou kvetov v ruke som tlmočil svojim spoluhráčom v kabíne. Karta sa obrátila. Druhý polčas bol náš a osobne mne sa na ihrisku darilo doslova všetko a tak nakoniec sme zápas vyhrali 3:2. Zaujímavosťou týchto dvoch zápasov bolo, že z piatich strelených gólov náš Turek dal štyri a ten piaty pridal Čisár. Naše mužstvo odohralo zápasy v rovnakej zostave: Klimčok Marík, Pásztor Hučka, Zibrinyi, Nepko Turek, Štrba, Čisár, Klimek, Danko. Päť Košičanov a šesť cudzincov v drese ŠK Jednota Košice stali sa v histórii košického futbalu ako aj Slovenska prvými futbalovými majstrami.
Keď o tom teraz píšem ako o mojej úžasnej radosti, musím spomenúť, že podobnú radosť som mal počas zápasu Nemecko Slovensko( 2:0), keď reportér STV zahlásil, že slovenský výber hrá 100. zápas, pretože UEFA a FIFA uznali výsledky medzištátnych zápasov Slovenska v rokoch 1939 1945 a takto som sa dostal do tabuľky hráčov s dvoma reprezentačnými štartmi v roku 1943. V uvedenom období reprezentovalo Slovensko spolu 44 hráčov. Ziskom tohto titulu postavili sme futbalovú latku v Košiciach veľmi vysoko a bolo to, ako sa ukázalo, dobré dielo. Po samotnom bratislavskom zápase pri preberaní pohára za titul zaplnili plochu ihriska východniari študujúci a žijúci v Bratislave a tí, ktorí prišli na odvetu z Košíc, vyhadzovali nás do vzduchu."Kvetinová Katka" so slzami radosti v očiach mi gratulovala s patričným bozkom a slovami: "Bol si skvelý až úžasný, ale aj tvoji spoluhráči sú skvelí chlapci a preto gratulujem aj im." Naše ďalšie stretnutie bolo až ďaleko za morom v Chicagu v USA, keď som v tom meste už reprezentoval práve mužstvo ŠK Bratislava na pamätnom zájazde v Mexiku a USA. V tom čase v roku 1948 žila tam po emigrácii so svojimi rodičmi.
(Pokračovanie)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
