pritom musela dávať pozor, aby neutrpela úraz od obruče šiat.
O čo jednoduchšie je to dnes. Keď si sadnete v dopravnom prostriedku, musíte sa najprv popozerať na sedadlo aj pod neho, či tam nie je vyžuvaná žuvačka alebo rozliata nejaká tekutina. Keď si o voľné sedadlo opiera obe nohy v zablatených botaskách mladý muž a požiadate ho, aby si dal nohy dole, ani brvou nepohne. Riskujete, že blato budete mať na odeve.
Pri návšteve kina alebo divadla by sme mali sedieť na jednom sedadle a to na tom, ktoré sme si zaplatili. Nie je vkusné ani slušné rozťahovať sa a dávať najavo svoju rozpínavosť. Často - najmä v kine - sa zvádza boj o opierku sedadla na ruky. Slušné je privlastniť si iba jednu a tú druhú nechať susedovi.
Mať nohy vo zvýšenej polohe je zdravé, ale tak by sme si mali utužovať zdravie v domácom prostredí, nie na pracovisku. Predstavte si, že vás v takej póze privíta personalistka firmy a k tomu ešte bez topánok. Ťažko si predstaviť rokovanie poslancov európskeho parlamentu s nohami na stole, aby im uľavili, lebo z dlhého sedenia môžu opuchnúť.
Ako teda sedieť? Rovno, aby sme si neničili chrbticu. Hlavu si neklaďme na stôl, nepodupkávajme nohami, ak na vaše pracovisko vstúpi osoba, ktorá potrebuje vašu radu či úradný výkon. Aj keď jej nemôžete vyhovieť, mali by ste zanechať dobrý dojem človeka, ktorý sa vie správať medzi ľuďmi.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
