funkciu. Medzi významných a úspešných patrí Gerard Philips. Odrazovým mostíkom pre neho bol Edisonov vynález žiarovky.
Narodil sa v roku 1858 v Zaltbommeli v Holandsku, diplom strojného inžiniera získal v roku 1883 v meste Delf. Zaujímala ho predovšetkým rozvíjajúca sa elektrotechnika. Rozhodol sa podnikať, preto kúpil nefunkčnú továreň v Eindhovene. Aby mohol začať obchodovať, otec mu dal 75 tisíc guldenov. Vedel synovi finančne pomôcť, lebo podnikal s tabakom a kávou. V roku 1891 mladý Philips v Eindhovene založil firmu Philips & Co, ktorá sa špecializovala na výrobu žiaroviek. Zo začiatku sa o firmu mladý Philips staral sám. Zaobstarával suroviny, predával hotové výrobky, vybavoval korešpondenciu. Po absolvovaní obchodnej školy v Amsterdame v roku 1895 vstúpil do firmy aj jeho brat Anton Philips. Vďaka pružnosti a šikovnosti bratov firma v krátkom čase konkurovala podobným podnikom. Včas si uvedomili, že iba rýchlym technickým pokrokom dokážu viac než konkurencia. Už v roku 1908 mali laboratória, kde sa pokúšali ďalej zdokonaľovať žiarovku. V roku 1910 Američan Colidgeovi úspešne vyriešil problém ťahania wolframového vlákna. Firma Philips medzi prvými začala používať novú technológiu.
Pred prvou svetovou vojnou mala firma približne štyritisíc zamestnancov. Počas nej mala firma najväčší problém s nákupom surovín. Napriek problémom mali už v roku 1916 vlastnú skláreň, denne vyrobili stotisíc žiaroviek. Po vojne sortiment vyrábaných žiaroviek značne rozšírili, vyrábali automobilové, signalizačné a iné špeciálne typy. V apríli 1922 z vedenia firmy odstúpil Gerard a jeho miesto prevzal Anton. Koncom dvadsiatych rokov už mala firma zastupiteľstvá v Rumunsku, Turecku, Luxembursku, Grécku, Alžírsku a inde. Firma V dvadsiatych rokoch firma fungovala perfektne, výrobky bez problémov exportovali takmer do celého sveta.
V tridsiatych rokoch sa situácia zhoršila, výrobky nešli na odbyt. Philips tento problém riešil veľmi efektívne, snažil sa uviesť na trh vyhľadávané výrobky. V roku 1927 firma predstavila na veľtrhu v Utrechte svoj prvý rozhlasový prijímač vlastnej konštrukcie. Sortiment výroby rozšíril aj o niektoré prístroje používané v domácnosti. Pred druhou svetovou vojnou sa v niektorých mestách objavili prvé pokusné televízne systémy. V roku 1939 firma predstavila svoj prvý rotačný elektrický holiaci strojček s názvom Philishave. Tento legendárny strojček mal valcovitý tvar a iba jednu frézku. Začiatkom tridsiatych rokov firma začala vyrábať nízkotlakové sodíkové výbojky svietiace žlto-oranžovou farbou. Ich výhodou bolo, že na svoju dobu mali vysokú svetelnú účinnosť. Výbojky sa najčastejšie používali na osvetľovanie ulíc, lebo tieto výbojky do značnej miery skresľovali farby. Neskôr začali vyrábať vysokotlaké výbojky, ktoré tieto nedostatky čiastočne odstraňovali.
V apríli 1942 zomrel zakladateľ firmy Gerard Philips. Jeho brat Anton bol v roku 1936 bol menovaný za prezidenta spoločnosti. V roku 1939 Anton odovzdal svoje miesto zaťovi Fransi Ottenovi. V roku 1952 Philips a japonský koncern Matsushita vytvorili Matsushita Electronic Corporation. Bolo tak možné postaviť ďalšie továrne a zracionalizovať výrobu. Výroba sa značne rozšírila, firma vyrábala vo veľkom množstve domáce spotrebiče, pritom nezabudla na stále zdokonaľovanie osvetľovacej techniky. Ropná kríza v roku 1973 spôsobila menšie problémy. V roku 1979 firma získala menšinový podiel firmy Grundig, ktorý ešte rozšírila.
Dôkazom toho, že firma sa stále rozrastala sú aj nasledujúce údaje. V roku 1950 mala firma 90 tisíc zamestnancov a ročný obrat miliardu guldenov, v roku 1970 15 miliárd guldenov. O 20 rokov neskôr už zamestnávali viac než štyristotisíc ľudí. Philips má aj dnes dominantné postavenie na trhu. Ich výrobky sú známe od domácich spotrebičov až po televízory.
Autor: Ing. Lórant KULÍK
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
