novinára než hovorcu. Pôvodne však vyštudoval právo. Ako však tvrdí, vždy túžil byť novinárom. "V deviatej triede základnej školy za mnou prišiel učiteľ telesnej výchovy, či by som do Zory východu nenapísal nejakých 15 riadkov o Dni detí. V novinách článok vyšiel, objavilo sa pri ňom dokonca moje celé meno, ba dostal som aj honorár, asi pätnásť alebo dvadsať korún," spomína Vincent Sabo, ktorý neskôr začal pravidelne dopisovať do rôznych periodík. Narodil sa v Čani, v Košiciach vychodil Strednú všeobecno-vzdelávaciu školu na Šrobárovej ulici, potom ho však osud zavial do Bratislavy. Na žurnalistike nepochodil. "Viacerí starší kolegovia mi vraveli, aby som neštudoval novinárčinu, lebo je to príliš všeobecná škola. Aby som radšej skúsil niečo odborné. Nechal som sa prehovoriť a išiel som na Právnickú fakultu," povedal V. Sabo, ktorého učil napríklad Milan Čič, ale i mladí asistenti Gašparovič, Moravčík, Kandráč, Tóthová... Jeho spolužiakmi boli napríklad Vojtech Tkáč, Roman Spišiak, Ľudovít Hudek, ale i Pavol Hammel. "Ten však skončil až o rok neskôr, pretože natáčal niečo v Chile." Mladšími študentmi práva boli v tom čase Cuper, či Fogaš.
"Po skončení školy, myslím v roku 1974, som nastúpil na tlačovom odbore Ústredného výboru Národnej fronty," hovorí dnešný hovorca, ktorý sa neskôr presunul do Pravdy, kde bol zo šesť rokov a do Hlasu ľudu. Nechal sa však zlákať na východ, kde mal rodičov. Nastúpil do Východoslovenských novín. Odtiaľ prešiel do Prešovského večerníka, kde robil sekretára, no zároveň i písal súdničky, ale i články z jeho obľúbeného športu. Z večerníka odišiel vyskúšať si hovorcovský post do Slovenskej správy ciest, ktorej šéfoval terajší minister dopravy Jozef Macejko. Vydržal štyri mesiace a vrátil sa k novinám. "Naskytla sa šanca robiť vedúceho redakcie Prešovského denníka, preto som sa vrátil," hovorí Vincent Sabo, ktorý potom zakotvil na prešovskej radnici. "Robí sa mi tam celkom dobre, lebo kolegov - novinárov poznám a aj keď som na tom druhom fronte, viem sa vžiť do ich kože, viem aj napísať správu. Niekedy síce tŕpnem, čo poviem a ako sa to následne objaví v novinách, ale dokážem akceptovať aj to, ak niekto z kolegov urobí chybu. Viem totiž, o čom to je." Ako perličku pridal jednu zdanlivo neškodnú chybu z časov jeho pôsobenia v Pravde. Sovietskemu ministrovi Gromykovi pri prepise prejavu zamenili "odzbrojenie" na "ozbrojenie". Jedno písmenko - kopec problémov... Ako sme spomínali, Vincent Sabo vyštudoval právo, no túžby po žurnalistike sa nevzdal. Keď sa mu vo Východoslovenských novinách naskytla možnosť postgraduálneho štúdia, využil ju. Ako uviedol, školu vyštudoval aj s vtedajším kolegom Julom Kupsákom, dnešným vedúcim vydania našich novín.
O svojich koníčkoch nám Vincent Sabo prezradil, že ho mrzí, že stíha prečítať akurát tlač, na knihy mu neostáva čas. Nepozerá ani televíziu, sleduje ešte tak futbal a teletext - športové výsledky. Je totiž vášnivým tipujúcim. "Netipujem vo veľkom," bránil sa nášmu označeniu, "ale tých dvadsať korún do tiketu denne investujem. Niekedy si dám aj trest - týždeň netipovania, ale zväčša ho nedodržím." Jeho najvyššou výhrou bolo 2999 Sk za 20 korún. "Či som v pluse alebo v mínuse, to neviem, skôr v mínuse, ale nejde o žiadne veľké sumy." A koľko najviac prehral? "Pred dvomi, tromi rokmi, manželka o tom nevedela, som stavil tisícku na prehru našich v Rumunsku. Prehrávali sme o gól, už som vstal od televízora, že sa oblečiem a idem si pre výhru, no naši v posledných minútach vyrovnali..."
Manželka Vincenta Saba je ekonómka v mestskej firme Prešov Real. Dcéra Vinceta Saba z prvého manželstva žije v neďalekých Kendiciach. Mestský hovorca má z jedál najradšej ryby a mäso, ktoré vraj nemôže nahradiť "žiadny vyprážaný karfiol". Z hudby počúval čokoľvek, aj klasiku, no najradšej má ľudovku. Kedysi býval veľkým pivárom. Zlatý mok však prestal mestský hovorca piť kurióznym spôsobom. "Manželka je fajčiarka, ja nie a povedal som jej, že prečo s tým neprestane. Nemá pevnú vôľu. Ja keby som chcel, tak sa rok nedotknem piva. Tak sa toho chytila, a skutočne som sa od marca minulého roku piva, ani iného alkoholu nedotkol. Aj napriek tomu, že nealko je drahšie než pivo," pousmial sa V. Sabo. Z radnice je to len na skok do politiky. Túto alternatívu však Vincent Sabo vylúčil. To by sa vraj skôr vrátil medzi novinárov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
