je to však predovšetkým tvorba a úprava prostredia a inštalácia umelých hniezd. Poznáme množstvo typov umelých hniezd. Tvar, konštrukcia aj miesto a výška umiestnenia závisia ako od nárokov druhu, tak aj od nápaditosti a skúseností autora.
Úplne najznámejším druhom umelých hniezd sú určite vtáčie búdky. Rozdeľujeme ich na dva základné typy - klátikové a doskové. Nemusí byť vždy pravidlom, že búdka z klátika je kvalitnejšia, a že vydrží viac, určite si však jej výroba vyžaduje väčšiu námahu. Klátik treba najprv získať. Vhodné obdobie je na to jar, kedy drevo obsahuje dostatok živice, a teda bude sa dať i ľahšie spracovať. Klátik dáme na pár dní do vody, aby drevo zmäklo a následne ho rozrežeme pozdĺžne na dve časti. Každú vydlabeme na potrebný vnútorný rozmer, potom ich zlepíme a zviažeme na dvoch miestach drôtom. Dno vyrežeme z dosky podľa vnútorného obvodu a priklincujeme na konci zvnútra, aby do búdky netiekla voda. Vyrežeme vletový otvor podľa daného priemeru a búdku dáme na pár dní sušiť na suché miesto, nie však priamo na slnko, ani na radiátor. Vrchnú stranu búdky môžeme zrezať mierne šikmo dopredu, aby sa na strieške, ktorú je ešte vhodné obiť plechom, linoleom alebo fóliou, nedržala voda. Zozadu nabijeme pozdĺžne dlhšiu dosku, na ktorej koncoch vyvŕtame diery. Strecha búdky musí byť otvárateľná, z jej spodnej strany teda nabijeme dosku, ktorá bude presne zapadať do vnútra hornej strany búdky. Cez stenu do nej vyvŕtame aspoň dve diery, do ktorých potom zasunieme klince. Je to veľmi dôležité, pretože inak sa môže stať napríklad, že strechu odfúkne silný vietor. Špáry na dne a na bokoch môžeme vymazať tmelom.
Výroba doskovej búdky môže byť relatívne jednoduchšia a búdka môže byť aj úspešnejšia, o to viac však musíme dbať na jej kvalitu. Dno, strechu a vletový otvor urobíme tak ako pri klátikovej. Veľmi dôležité pri výrobe však je, aby klince boli zabité zo šikma, inak sa môže búdka rýchlo rozpadnúť. Materiál musí byť jednoznačne kvalitný, žiadne prehnité dosky ani preglejky. Najvhodnejšie drevo je mäkké, nesmie byť však, najmä zvnútra, v žiadnom prípade hladké. Vnútro búdky môžeme vytmeliť. Farbou by sme ju nemali natierať, vhodnejšie je ju naimpregnovať. Okolie vletového otvoru, prípadne aj prednú stranu a boky oplechujeme. Paličku pod vletový otvor zásadne nedávame, zbytočne iba vylepší prístup predátorom (napr. lasici).
Rozmery niekorých typov búdok:
Malé sýkorky - R: minimálne 14 cm x 14 cm x 20 cm; V: 2,8cm; Z: 2 - 4m
Sýkorka bielolíca, žltochvost - R: 14 x 14 x 20; V: 3,5; Z: 2 - 4
Dudok, škorec, krutihlav - R: 15 x 15 x 25; V: 4,5 - 5; Z: 3 - 8
Kavka, kuvik kapcavý, plúžik (preňho otvor s oválnou hranou!) - R: 25 x 25 x 40; V: 7 - 9; Z: 3 - 8
Sova (zvnútra pod otvorom 4 latky ako "schodíky") - R: 30 x 30 x 40; V: 11; Z: 3 - 9
Muchár, žltochvost - R: 14 x 14 x 20; V: horná polovica steny; Z: 1 - 5
Sokol myšiar - R: 50 x 40 x 50; V: jedna tretina steny; Z: 8
Kačica - R: 50 x 30 x 25; V: 15 -18; Z: 0 - 3
Kuvik plačlivý - R: klátiková, dlhá 100 cm, priemer 25 cm (vodorovne umiestnená); V: 9 (v doske); Z: 3 - 8
(R: vnútorné rozmery, V: vletový otvor, Z: výška zavesenia).
(ji)
Foto: archív
Text pod foto: Búdka pre sýkorky
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
