ktorú sú kladené určité nároky podľa funkcie miestnosti, ale aj estetické požiadavky. Konštrukčne podlahy pozostávajú z vrchnej nášľapnej vrstvy, pod ktorou môžu byť rôzne podkladové a izolačné vrstvy zabezpečujúce tepelnú, zvukovú a vodotesniacu izoláciu, až po dolnú vyrovnávaciu vrstvu. Podľa typu miestnosti a prevázky v nej sú rôzne aj nároky, takže vrstiev bude niekoľko, alebo je nášľapná vrstva uložená priamo na vyrovnávacej.
Miestnosti v byte delíme na izby - obývacia, detská, spálňa, jedáleň, pracovňa a pod., kde sa od podlahy vyžaduje príjemný vzhľad, tepelná pohoda, stálofarebnosť a trvanlivosť.
Miestnosti príslušenstva bytu so suchou prevádzkou, ku ktorým patrí kuchyňa, šatník, predsieň, komora, by mali mať podlahy odolávajúce nasiakavosti, nárazom pri spadnutí ťažších predmetov a ani po zvlhnutí povrchu by nemali byť klzké. Kúpeľne, toalety a práčovne, teda príslušenstvo s mokrou prevázkou, musia mať podlahy odolné proti vlhku, pošmyknutiu a musia byť dostatočne pevné.
Pivničné a skladovacie priestory, garáže a dielne nekladú vysoké nároky na vzhľad, o to viac záleží na pevnosti a odolnoti proti poškodeniu, mali by sa ľahko udržiavať v čistote.
Náročnejšie požiadavky na akustickú a tepelnú izoláciu zveríme radšej profesionálovi, jednoduchšie vrstvy a konštrukciu nášľapnej plochy však zvládne šikovný domáci majster aj sám.
Podľa druhu materiálu rozdeľujeme nášľapné vrstvy používané v bytoch na:
drevené: doskové, fošňové, vlysové, parketové, drevotrieskové, plávajúce a pod.
dlažby: tehlové, kameninové, betónové, terazzové, keramické, z prírodného kameňa
mazaniny a potery: betónové, cementové
podlahové krytiny: linoleum, guma, PVC, koberce
stierky, zvláštne druhy podláh, rošty a rohože.
Drevené podlahy
Podlahové palubové dosky - sú z mäkkého dreva, prevažne smrekového reziva. Ich šírka je 10 až 15 cm, hrúbka 23 a viac mm. Ak hrúbka presiahne 3 cm, hovoríme o fošniach, takéto podlahy sú vhodné do špeciálnych miestností, napr. dielní. Dosky majú na stranách drážku a pero, príp. iba drážky, ktoré sa spájajú vloženým perom (obr. 1 a, c). Ďalším spôsobom viazania sú poldrážky (obr. 1 b). Dĺžka dosiek je rovnaká, od dvoch do štyroch metrov. Na dĺžku spájame dosky na zraz, ak je miestnosť väčšia než dĺžka dosiek, postupujeme pri ukladaní vždy zľava doprava po radoch. Začneme celou doskou, z ďalšej odrežeme chýbajúci kus a zvyšok použijeme na začiatok nového radu. Keď postupujeme pravidelne, vznikne určité opakovanie rovnakých kusov po niekoľkých radoch, takža nemáme prakticky žiadny odpad a škáry sa nestretnú vedľa seba v rade (obr. 2). Ukladáme ich na vankúše (priečne hranoly), uložené v škvarovom alebo inom vhodnom násype. Malými klincami ich pribíjame kryto, teda v drážke.
Keďže drevo reaguje na zmenu vzdušnej vlhkosti rozťahovaním a zmršťovaním, necháme pri okrajoch dilatačnú škáru asi 1,5 cm. Aby sa škára zachovala aj pri priťahovaní ďalších radov dosiek, umiestníme do nej kliny z tvrdého dreva. Po dokončení ukladania ich odstránime a škáru zakryjeme lištou. Každú položenú dosku pritlačíme pomocným hranolom a klinmi k vedľajšej, kliny uvoľníme až po pribití dosky k vankúšu (obr. 3).
Drevené podlahy možno k podkladu upevniť aj lepením, tento spôsob však nepoužívame pri doskových podlahách.
Vlysové podlahy
Patria k tradičným a veľmi obľúbeným druhom nášľapných vrstiev, obvykle označovaných ako "parkety". Vlysy sú doštičky z tvrdého dreva s perom a drážkou nielen na dlhších stranách, ale aj na kratších. Ich hrúbka sa pohybuje v rozmedzí od 15 do 21 mm, šírka je od 30 do 80 mm a dĺžka môže byť od 200 do 600 mm. Na výrobu sa používa najčastejšie dub, buk a jaseň. Z mnohých spôsobov viazania vlysov (obr. 4) sa najobľúbenejším stal vzor nazývaný rybia kosť.
Vlysy môžeme pribíjať, ale tiež lepiť. Ak ich chceme pribíjať, musíme mať ako podklad tesársku podlahu z dosák. Rybinový vzor začneme zrezaním krajných vlysov pod uhlom 45 stupňov. Na takto vytvorenú časť vlysov s rovným okrajom nadviažu ďalšie vlysy asi v 2 až 3 radoch, ktoré zložíme nasucho. Medzi múrom a vlysmi dodržiavame dilatačnú škáru. Na obidvoch vzdialenejších koncoch radov zatlčieme klince, ktoré necháme vyčnievať, na ne priviažeme motúz, podľa ktorého rad vyrovnávame. V prvých dvoch radoch pribíjame každý vlys kryto. Na konci radu najprv zložíme obrazec, uholníkom označíme kolmicu a odrežeme. Ďalšie vlysy sa kladú jednotlivo a zarážajú k sebe. Pre posledný rad dopredu odrežeme potrebný počet vlysov v požadovanom počte a jednotlivo ich pribíjame.
Pri lepení je základný postup prakticky rovnaký ako pri pribíjaní. Zložíme nasucho základný dielec v dlžke asi 1 meter zo zrezaných a celých vlysov, pre lepšiu manipuláciu zhora pribijeme latu, ktorá vlysy drží pokope. Koniec radu, obrat, odmeriame pokosníkom, odrežeme a zvyšný kus použijeme na začiatok nového radu. Podklad natierame asfaltovým lepidlom, prípadne špeciálnymi lepidlami na parkety a hotové dielce ukladáme do lepidla. Pri ďalších radoch do lepidla zarážame jednotlivé vlysy. Ani tu nezabúdame na dilatačnú škáru, ktorú po dokončení prekryjeme soklovou lištou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
