elpitické, na okrajoch jemne pilovité. Mišpuľa kvitne nápadne, kvety sú jednotlivé, biele. Plod mišpule poznáme na prvý pohľad, na guľatej, hnedej až hnedozelenej malvici sú dobre viditeľné kališné cípy.
Kde ju nájdete: Mišpuľa pochádza z oblasti zahŕňajúcej územie južnej Európy po Arménsko. U nás miestami zdivie. Staré stromy sú väčšinou zbytkom po zaniknutej kultúre. Mišpuľa sa totiž u nás pestuje pravdepodobne už od 12. storočia.
K čomu sa používala predtým: Mišpuľa obyčajná bola známa a pestovaná už v staroveku. Z Grécka je doložená už z 8. storočia pred Kristom, z Ríma o šesť storočí neskôr. Rimania ju priviezli so sebou do strednej Európy, kde sa pestuje od stredoveku dodnes. Jej vedecké druhové meno je M. germanica, teda mišpuľa nemecká. Takto ju pomenoval Linné. Asi ju mylne považoval za pôvodnú v Európe, zvlášť v Nemecku, kde sa už mnoho storočí pestovala.
Význam: Mišpuľa obyčajná patrila do kuchyne aj do lekárne od staroveku. U nás je dnes prakticky neznáma. Plody mišpule sú jedlé až po premrznutí, keď sú nahnité. Boli obohatením jedálničkov našich predkov, ktorí ju konzumovali surovú, alebo z nej pripravovali chutné marmelády.
Autor: iká
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
