rozhodnúť, aké etikety chceme zbierať. Či slovenské, československé alebo zahraničné. Po tomto rozhodnutí nasleduje ďalšie a to zaraďovanie etikiet podľa rokov. Napríklad ak chceme zbierať československé etikety rozdelíme si zbierku do dvoch časti etikety používané do roku 1948 a po roku 1948. Samozrejme, že aj zahraničné etikety si môžeme rozdeliť podobne.
Celkovo zberatelia pivných etikiet sa rozdeľujú do dvoch táborov. Jednu skupinu tvoria tí, ktorí radia etikety podľa krajov a v nich abecedne podľa miest, druhú skupinu zas tvoria tí, ktorí radia etikety abecedne iba podľa miest. Druhý variant sa však javí ako prehľadnejší, lebo kraje sa stále menia. a v radení podľa miest sa dá rýchlejšie orientovať, nakoľko vzniká množstvo malých súkromných pivovarov. Pokiaľ chcete mať vo svojej zbierke aj pivné etikety zo zahraničia, potom je vhodní ich deliť podľa svetadielov, v svetadieloch zas podľa jednotlivých štátov (samozrejme v abecednom poradí) a potom podľa miest. Ak je v meste viac pivovarov aj tie potom radíme abecedne podľa názvu pivovaru.
Ak sme sa rozhodli, akým spôsobom budeme radiť etikety, je nutné sa tiež rozhodnúť, ako budeme získané pivné etikety ukladať. Je to, samozrejme, vecou každého zberateľa, aký spôsob si zvolí, ale zbierka by mala byť prehľadná a malo by sa s ňou dať dobre pracovať.
Najčastejší spôsob používaný zberateľmi je lepenie jednotlivých etikiet na tvrdšie papiere formátu A4 alebo A3. Lepíme filatelistickými lepidlami (ťažko sa zháňa), alebo bankovou lepiacou páskou nastrihanou asi na pol centimetrové prúžky. Menej vhodné je používanie akýchkoľvek lepidiel. Ak už lepidlo použijeme, tak iba veľmi malé množstvo, ktoré natrieme na stred etikety. Nikdy nelepíme celú plochu. Ak sa rozhodneme pre tento spôsob, tak lepíme na listy jednotlivé pivovary a v prípade, že z pivovaru máme v zbierke viacero etikiet, môžeme ich ďalej radiť podľa stupňovitosti. Jednotlivé listy môžeme upravovať podľa vlastnej fantázie. Ďalším, často používaným spôsobom je ukladanie pivných etikiet do obálok. tento spôsob je síce lacnejší, ale dá sa povedať, že náročnejší na doplňovanie etikiet do zbierky a je aj neprehľadnejší. Obálky sa potom dajú uložiť do škatúľ opäť podľa krajov alebo podľa pivovarov. Týmto spôsobom ukladajú svoje zbierky hlavne začiatočníci až do času, než sa počet etikiet v zbierke tak zvýši, že obsah obálok prestáva byť prehľadný. O estetike takejto zbierky nemusíme ani hovoriť. Veľmi dobrým spôsobom je ukladanie pivných etikiet do filatelistických albumov. takto uložené etikety pôsobia pekne, ale je to veľmi drahé uloženie a pri väčšej zbierke zaberá aj veľa miesta.
Spôsob, ktorý sa neodporúča vôbec, je lepenie etikiet do zošitov. Nedá sa totiž odhadnúť, koľko kúskov sa nám podarí z jednotlivých pivovarov zohnať a tak ani nevieme, koľko miesta je potrebné ponechať na prípadné dopĺňanie.
Autor: iká
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
