ktorých vstávajú fotografom vlasy dupkom.

Jedným z možných riešení takýchto ťažkých svetelných situácií je zamieriť fotoaparát na to, čo chceme vyfotiť a modliť sa. Ak máme moderný fotoaparát s nejakým inteligentným expozimetrom, je úplne možné, že výsledok bude ako-tak použiteľný. Tiež je možné urobiť sérii odstupňovaných expozícií. Ale existujú aj lepšie spôsoby. Základný problém je v tom, že expozimeter pochopiteľne nevie, čo fotografuje. Prirodzene, že pre správnu expozíciu černocha je potrebné menej svetla (je čierny, takže negatív musí byť svetlý) než pre expozícii snehovej pláni (negatív musí maximálne očernieť, takže negatív musí byť svetlý). než pre expozícii snehovej pláne (negatív musí maximálne očernieť, aby pozitív bola zase biela pláň). Keby sme exponovali iba podľa údajov expozimetra, boli by oba negatívy rovnako kryté a zväčšeniny zhotovené bez korekcie by boli rovnako sivé. Ako teda povedať expozimetru, že fotíme černocha alebo snehuliaka? K tomuto účelu slúži 18-percentná sivá tabuľka.

Pri fotografovaní jednoduchých svetelných situácií a "priemerne zafarbených" objektov prináša meranie odrazeného svetla uspokojivé výsledky. Ale ak máme pred objektívom nadpriemerne svetlý či tmavý objekt, alebo je objekt netypický, chce to rafinovanú metódu zmeniť svetlo, ktoré dopadá na objekt. Aby to ale nebolo také jednoduché, aj to sa dá urobiť dvoma spôsobmi: zmeniť ručným expozimetrom dopadajúce svetlo, alebo zmerať svetlo odrazené od 18-percentnej sivej tabuľky.

Ak budeme teda meniť dopadajúce svetlo ručným expozimetrom, dostaneme priamo expozičné hodnoty. Keď máme zabudovaný expozimeter pre meranie odrazeného svetla, tak zmeriame 18-percentnou sivou tabuľkou a dostaneme rovnaké hodnoty ako pri meraní dopadajúceho svetla. Výber metódy závisí od konkrétnej situácie.

Autor: iká

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.