ako je neľahké vrátiť mu jeho kráľovské pozície u nás i vo svete, hovoríme s Ing. Miroslavom Kosom, vedúcim odborným referentom pre špeciálne plodiny odboru rastlinných komodít Ministerstva pôdohospodárstva SR.
Aký je súčasný stav rokovania medzi Maďarskom a Slovenskom o denominácii značky slovenského tokajského vína? Od roku 1967 totiž platí dvojstranná dohoda, podľa ktorej víno zo slovenskej časti tokajskej vinohradníckej oblasti môžu vyvážať len maďarské firmy.
Delegáciu Slovenska na zatiaľ ostatnom rokovaní v septembri tohoto roka v Trebišove, viedol Ľubomír Miček, generálny riaditeľ Sekcie európskej integrácie Ministerstva pôdohospodárstva SR a maďarskú Tamás Éder, zástupca tajomníka Ministerstva poľnohospodárstva a rozvoja vidieka Maďarskej republiky. V prvom rade musím povedať, že celý proces je veľmi zložitý. Septembrové rokovania ukázali, že situácia je neprehľadná a obidve strany hľadajú čo najviac argumentov vo svoj prospech. Skončili sa len čiastkovými dohodami. Obe strany si navzájom vymenia informácie o geografických a právnych aspektoch rozlohy slovenskej tokajskej vinohradníckej oblasti a porovnajú ju so stavom podľa maďarského Zákona o víne z roku 1908. Taktiež si vymenia informácie o rozvoji maďarskej časti Tokaja. Do konca roka 2001 sa prehodnotia legislatívne normy obidvoch štátov, ktoré upravujú legislatívu o tokajskom víne. Vznikne spoločná komisia, ktorá bude kontrolovať výrobu tokajského vína v oboch častiach Tokaja, ako súčasť celkového riešenia. Po zhromaždení všetkých podkladov, spoločná komisia vypracuje návrh legislatívy, ktorá bude v súlade s normatívmi Európskej únie (EÚ). Súčasne EÚ bude aj garantom celého tohto procesu. V septembri zasadala spoločná komisia v Trebišove a nasledujúce stretnutie bude v Maďarsku. Keď hovoríme o rokovaniach, musím priznať, že za maďarskou stranou stojí silnejšia lobby ako je slovenská a preto je naša pozícia veľmi ťažká. Zdá sa, akoby sa aj tu prejavovala tá známa mierumilovná povaha Slovákov.
Ako chce vedenie rezortu pôdohospodárstva pomôcť návratu slovenského vinohradníctva a vinárstva na pozície spred roka 1989?
Ministerstvo pôdohospodárstva má záujem dostať ich na pozície, na ktorých boli pred 10 - 12 rokmi, keď výmera viníc na Slovensku bola okolo 32-tisíc hektárov. Odvtedy sa postupne zmenšovala, pričom často aj jestvujúce vinice sú do veľkej miery zdevastované a už samotný pohľad na ne odrádza. V roku 1996 sme prijali rozvojový program, ktorý sme v tomto roku inovovali. Minister Pavel Koncoš chce urobiť odpočet toho, čo sa v tejto oblasti urobilo. Podľa spomínaného rozvojového programu chceme udržať výmeru vinohradov na úrovni 22-tisíc hektárov, s ktorou by sme mali vstúpiť do Európskej únie.
Rozvojový program si vyžaduje aj nemalé financie. Akou čiastkou rezort prispieva na jeho realizáciu?
Na rekonštrukciu vinohradov a na novú výsadbu prispievame sumou 300-tisíc korún na hektár. Prostredníctvom Štátneho fondu na zveľaďovanie pôdneho fondu je možná dotácia až do výšky 50 percent nákladov. Bohužiaľ, skutočnosťou je aj to, že v súčasnosti fond peniaze nemá. V tomto roku sme teda žiadne dotácie z tohoto fondu neposkytli. Na obnovu vinohradov v slovenskej tokajskej oblasti však dostali dotácie firmy Galafruit a Ostrožovič. Potešiteľný pre nás je fakt, že do programu výsadby a rekonštrukcie viníc sa zapájajú aj ďalšie subjekty. Máme eminentný záujem na tom, aby sa tu zachovala historická kontinuita a aby budúcnosť slovenského tokajského vína bola perspektívna. Vinohrady dávajú neopakovateľný ráz krajine, prirodzene ju dotvárajú a je to aj nemalá pomoc pri tvorbe nových pracovných miest, ktorých je v tomto regióne skromne. Som presvedčený, že vinohradníctvo je čosi výnimočné. Súčasne verím, že aj podnikatelia pochopia, že jeho udržanie na vysokej úrovni pre budúce generácie je veľká zodpovednosť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
