zariadení na lietanie je balón. Aj keď je pomalý a musíte ním letieť tam, kam vietor fúka, má svojich fanúšikov. O zaujímavostiach a detailoch balónoveho lietania ochotne porozprával veterán slovenských balónistov Miroslav Géci, ktorý zo svojho balóna videl kus sveta.
Ako ste sa dostali k balónom?
"S balónmi som začal v čase, keď sa tomu v Čechách venovali asi jeden rok. Čítal som o nich v Mladom Světe a chytilo ma to tak, že som sa rozhodol skúsiť niečo s tým urobiť. Na Slovensku sa tomu vtedy nevenoval ešte nik, museli sme teda nejakú organizáciu presvedčiť, aby zakúpila balón. Za socializmu neexistovali sponzori a sami sme toľko peňazí nemali. Tak sme s Jožom Kendrom napokon presvedčili vtedajšieho predsedu JRD Bracovce a prvým vlastníkom balóna na Slovensku bolo družstvo pri Michalovciach. Neskôr sa lietaniu začali venovať v Košiciach, Podbrezovej, Trenčíne a Bratislave."
Ako si dnes financujete lietanie?
"Sú spôsoby ako to dokázať. Nájdete si silného sponzora, ktorý vám kúpi auto a celé zariadenie. Vy v jeho mene chodíte na akcie s balónom, na ktorom je jeho obrovské logo. Druhá možnosť je balón si kúpiť a zarábať si vyhliadkovými letmi a menšími akciami. Drvivá väčšina pilotov balónov sa neživí lietaním, pretože tým sa nedá uživiť. Náklady sú dosť vysoké, treba si zaobstarať kôš, horák, ventilátor, auto s prívesom, bombu, ktorú samozrejme treba plniť, a samozrejme obal, teda samotný balón, ktorý sa opotrebúva. Každý rok chodíme na prehliadky, ak plátno nevyhovuje, môžem z neho tak ušiť košele."
Bolo vám niekedy v balóne zle?
"Nie nebolo, lebo niet prečo. Niet tam morskej choroby ani veľkej rýchlosti. Odlet je úplne ľahulinký, je to paráda. Trochu hučí ten plameň a to je všetko. Keď ste vo výške, je tam ohromný kľud, snáď nejaký pes na vás breše. Psy sa plašia, keď vidia balón. Nie sú tam prudké pohyby, dramatickejšie je len pristátie vo vetre, keď sa dotknete zeme, kôš a obal sa zvalia a teplý vzduch unikne. Pilot by mal mať odhad, aby mu nedošiel plyn, keď je nad lesom, ale aj tam sa dá nájsť nejaké miesto na pristátie. Musí dávať pozor na drahú techniku, ale aj aby sa k nemu dostalo doprovodné vozidlo. Stalo sa nám raz na Dukle, že sme chceli pristáť na rúbanisku, ktoré sa javilo dosť rovné. Zvrchu zanikajú výškové rozdiely. Keď sme pristáli, zistili sme, že sme na samom vrchu kopca. Museli sme zniesť všetko dole na rukách. Vyletieť sme už nemohli, lebo keď sa vyprázdni obal, musíte mať ventilátor, aby ste doň nahnali vzduch."
Hrozí pri lietaní na balóne nejaké nebezpečenstvo?
"Najväčším rizikom sú elektrické drôty a vzostupný vzdušný prúd. Ten sa vzniká nad teplejšími miestami povrchu, kde sa tvorí teplejší vzduch, ktorý vás nesie hore. Komín identifikujeme pomocou oblakov. Je nad ním kumul pekný biely obláčik ako perina. Nebezpečenstvo je v tom, že nemôžete pristáť. Ak nemá pilot dosť plynu balón mu môže po ochladnutí spľasnúť. Ak zo stúpavého prúdu vypadnete, dostanete sa do chladného, ktorý vás rýchlo ťahá k zemi. Raz som tak pristál v Košiciach pri VŠA na električkovej trati. Našťastie si to odniesol len prepálený balón. Kvôli tejto termike lietame v lete len do desiatej ráno a neskoro večer."
Čo si myslíte o Fosetovi, ktorý sa snaží balónom obletieť svet?
"Obdivujem ho, je to paráda. Zatiaľ ale nemal šťastie. Raz ho chytí búrka, inokedy nedostane povolenie na prelet..."
Čo robia balónisti na stretnutí, ak nemôžu pre nepriaznivé počasie lietať? Majú svoje rituály?
"Keď sa zhorší počasie vravíme, že sa skrčmieva, lebo nič sa vtedy nedá robiť. Ak niekto letí balónom prvýkrát, dostane balónové meno aj krstný list. Meno sa skladá z jeho vlastného krstného mena a pridá sa k tomu "priezvisko" podľa toho, kde letel. Napríklad Miro z Trebišova. Potom sa na balónových stretnutiach musí predstavovať týmto menom."
Ako vysoko sa dá balónom letieť a koľko ľudí unesie?
"Dá sa letieť aj niekoľko tisíc metrov nad zemou. Ale to vás skoro prestane baviť, sranda je inde. Napríklad let pri zemi pomedzi bloky a ľuďom popred okná. Tí potom vyjdú a majú zážitok, keď vás zbadajú. Počet ľudí na palube závisí od teploty okolia a hmotnosti tých ľudí. Bežne letíme dvaja až traja."
Kde ste už so svojím balónom boli?
"Bol som na majstrovstvách sveta v Luxembursku, ale aj inde. Nie vždy sa podarí ísť na majstrovstvá, lebo cesta, strava aj ubytovanie sú drahé. Najčastejšie sa cestuje vlastným autom s prívesom. Ale ak sa ide ďalej, napríklad do Japonska, musí sa to riešiť inak. Napríklad na mieste si prenajať auto aj s balónom, alebo zobrať si len vlastný obal, ak na ňom máte nejaké reklamy. Sú aj exotické súťaže Austrália, India, Amerika. V Japonsku sa príde na súťaž pozrieť aj stotisíc divákov, taká je tradícia."
Na záver otrepaná otázka so zaujímavou odpoveďou: Máte
nejaké zaujímavé príhody?
"Raz som mal v koši vtedajšieho federálneho premiéra Čalfu a slovenského ministra kultúry Snopka. Chcela nastúpiť aj ochranka, ale som povedal: "Vážení, ja musím vystúpiť a vy poletíte sami." Nastupovali sme pri hoteli Hutník v Košiciach a leteli sme do Barce na letisko. Ale obrátil sa vietor a ja som nemal dosť plynu. Preto som sa rozhodol, že pristanem. Bol tam koniec nejakého súkromného políčka a samozrejme sa tam zbehla polovica dediny. Viete si predstaviť ako to tam udupali. Prišiel aj majiteľ a Čalfa vraví: "No pán majiteľ dosť sme vám to tu zničili." Ale majiteľ len kývol rukou a vraví: "Keľo raz totu fazuľu budzem jejsc, furt sebe spomeňem, že sce mi do nej z neba spadľi."
Druhá príhoda sa udiala v Taliansku. Kolega zistil, že je preťažený a že pretápa. Chcel vyložiť jednu prebytočnú bombu s plynom. Našiel taký vybetónovaný pľac. Napokon zistil, že pristál v kasárňach. Samozrejme zbehli sa vojaci. Pilot nevedel po Taliansky, snažil sa im povedať: "Len tu vyložíme bombu a ideme hneď preč." Tamtí volali až na ministerstvo obrany do Ríma. Doklady samozrejme nemali, ostali v hoteli. Balónista stále kúril, a kým sa to vysvetlilo celú jednu bombu aj spotreboval a odľahčený už nepotreboval nič vykladať."
Ak chcete aj vy vniknúť do tajov lietania a medzi balónistov, musíte sa prihlásiť do balónklubu. Jeden z nich nájdete na adrese www.balonklub.sk. Ide o domovskú stanici pána Géciho - Michalovský balónklub
Autor: Ján Dzurdženík
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
