udalosti, pri ktorých spevavosť a hravosť ľudí postrehnúť môžeme. Jednou z nich je dlhodobo (17 rokov) známy festival s názvom Košický zlatý poklad (KZP). Aj tento rok sa zišlo okolo stovky kapiel a iných interpretov, aby z nich po prefiltrovaní ostalo 12 najlepších. Filtrovala ich odborná porota v zložení šéfov médií, agentúr a Beáty Dubasovej, Nataše Džunkovej, či Igora Timka. Nuž a výsledkom bolo minulotýždňové finále, kde sme si vyvolených mohli vypočuť.
Je potrebné priznať, že piesne boli pestré. Počuli sme songy pokojné až plíživé (Ľuboš Medveď Daj mi nádej), folku podobné (Jaro Závodský s piesňou Život za to stojí, ktorú si zložil, otextoval, zahral na gitare aj zaspieval), kľudné melodické piesne (Credo Priateľ z inej planéty), ale aj rýchle a "tvrdé" (Vanilla Club, či parobci zo Spišskej Belej, ktorí majú nevtieravý názov Okoloidúci). Pokojné melódie má kapela Pohoda priamo v názve (pieseň sa nazýva Gramofón). Príjemnou melodickou skladbou sa predstavili aj Aeroplane (Odpusť mi), Edison No Side (Človek zviera) či šestica s názvom Štvorka (Mám). Ich môžeme nazývať takmer až zborom. Neohurovali kostýmami, ale bohatými vokálmi. Nepoužili ani bicie nástroje. Toto sa pre zmenu nedá tvrdiť o členoch kapely Smola a hrušky, ktorí vpálili na džambovské pódium oblepení visačkami "Akcia". A je evidentné, že ich skladba sa nazýva Hypermerket. Oni spolu so skupinou 220 v tieni veľmi pripomínajú punkové kapelky typu Iné Kafé. Posledne menovaní spievali pieseň Dvaja Amíci. Tvorbe kapely No Name sa pre zmenu podobala pieseň Keď na nás prší interpretovaná Andym Ďuricom a Viktóriou Bodnárovou.
Po dvanástich "kúskoch" sa porotcovia pobrali rokovať o víťazoch. Medzitým nám zahrala minuloročná víťazka Edita Angyalová, ale aj členovia poroty Beáta Dubasová (víťazka Pokladu '83) a Igor Timko s celou skupinou No Name (víťazi z roku 1996). Práve oni celý večer vygradovali okrem iného aj počtom decibelov. Nuž a potom už šéf porotcov, vedúci vydavateľstva Rádio Bratislava a skladateľ Marián Brezáni vyhlásili víťazov. Tretí boli chlapci v červených čiapkach z Vanilla Clubu s piesňou Na teba nemyslím. Druhý skončil Jaroslav Závodský so svojou "one man show" a prvá (tramtadadá) bola dvojica Andy Ďurica a Viktória Bodnárová z Košíc, ktorí ospevovali čas, keď na nich prší.
O pocitoch víťaza Andyho tesne po súťaži ste si už prečítali v pondelok, my vám ponúkame reakciu na otázku: "Čo si urobil pre to, aby si vyhral?", a "Koho by si dal na prvé miesto, keby si nesúťažil?" "Stálo ma to veľa námahy, poctivo som sledoval posledné tri ročníky a snažil som sa nájsť vhodnú pieseň. Z ostatných súťažiacich sa mi páčil ten chalan zo Senice, ktorý bol druhý a tiež skupina Credo."
V "občerstvovacej miestnosti" v zákulisí sa tmolilo mnoho ľudí a medzi nimi do diktafónu konkurencie rečnila Beáta Dubasová. Aj keď to trvalo dosť dlho, bola po skončení ochotná porozprávať niečo aj do diktafónu ťaháckeho. Ako ona s odstupom ako "veteránka" hľadí na KZP? "Snažím sa sledovať túto súťaž ako sa dá a myslím, že je to pekná konfrontácia s publikom. Keď si ľudia myslia, že by už mohli niečo dokázať, môžu prísť na pódium a skúsiť, že je to iné ako si len tak pospevovať s gitarou. Škoda, že je tých súťaží tak málo a veľmi kvitujem, že to rozhlas robí, že dá šancu urobiť si prvú nahrávku." A aký bol jej tip na víťaza? "Myslím, že sme sa v porote zhodli. Len pri tom treťom mieste sme trochu robili kompromisy. Ale bolo to ťažké, úroveň bola vysoká. Dúfam, že sme boli spravodliví. Víťazná dvojica sa mi zdala veľmi vyzretá, vhodná na nahrávanie. Páčila sa mi aj napríklad skupina Štvorka."
Ďalší človek v zákulisí, o ktorého sa ľudia zaujímali bol Igor Timko z No Name. Preto sme odchytili menej zaťaženého Zoliho Szallaia, klávesáka tejto kapely a položili mu tie isté otázky. "Minulý aj predminulý rok sme sledovali súťaž intenzívne, dnes som to, priznám sa, nestíhal," vraví. "Ale ja si to ešte vypočujem. Úroveň stúpa, myslím, že dnes to bolo úplne iné ako pred rokom. Zvukovo to mne osobne vyhovovalo viac minulý rok. Andyho poznám už dlhšiu dobu, pretože hrá v Jazzclube. Je šikovný, zaslúžil si víťazstvo. Inak sa mi páčila kapela Smola a hrušky a jej pesnička Supermarket."
S minuloročnou víťazkou Editou Angyalovou sa robí rozhovor veľmi dobre. Problém nastáva až keď ho novinár dáva do písomnej podoby a nechce, aby bol článok na dve strany. Naše skromné dve otázky však takýto problém vyrobiť nemôžu. Takže čo vraví Edita na víťaza? "Myslím si, že jeho pesnička trčala podobne ako pred rokom moja, čím nemyslím nič egocentrické. Bola iná ako ostatné, mala drajv a niečo také marketingové, predajné. Bol to môj tip. Na ďalších miestach bolo dosť ťažké sa rozhodnúť. Nechcem ostatných hádzať do jedného vreca, ale dosť sa to zlievalo. Ešte chalan čo spieval s gitarou a vyhral druhé miesto bol zaujímavý, lebo bol iný. Možno to bolo z ozvučenia. Myslím, že to prvé miesto konvergovalo k víťazstvu."
Ako sa zmenil tvoj život za posledný rok, čo môže víťaz čakať?
"Zmenil sa jemne. Keby som mala dosť času a energie, ktorú som musela rozdeľovať medzi iné aktivity, možno by som bola ďalej. Je fakt, že víťazstvo pomôže pri získavaní kontaktov, keď sa človek vie obracať. Vtedy môže mnoho priniesť. Je to aktívum, ktoré treba zhodnocovať. U Andyho je veľká šanca, že do toho dá energiu. Či sa to zhodnotí neviem, ale asi sa bude veľmi snažiť. Je to ctižiadostivý chalan."
Urobili sme aj malý nereprezentatívny prieskum medzi divákmi. O názor sa podelili Daniela a Martin: "Myslím, že to bolo objektívne, víťaz sa nám páči, sme spokojní. Len ozvučenie sa nám zdalo divné, bolo slabo počuť slová." Nuž, je to údajne skôr problém sály Jumba. Čo vraví diváčka Petra? "Bol to silný ročník, víťaz sa nám páčil." A po tomto sme prieskum ukončili. Veď kto by čítal toľko chvály.
Autor: Ján Dzurdženík
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
