Čiko a spevák a gitarista Milan Fořt, sa príchodom Milana Kolárika stalo trio s novým názvom. Tymián s istými personálnymi rošádami a s menšou pauzou pretrval až dodnes. V súčasnej zostave, ktorú medzičasom doplnil nový hráč na kontrabas Stano Fridman, pôsobí asi dva roky. Líder Milan Fořt si do kapely prizval svoju dcéru Martinu, čoby speváčku, hráčku na flautu a perkusie. Práve s Milanom sme sa porozprávali o prítomnosti i budúcnosti trampskej muziky a špeciálne Tymiánu.
Prečo ste sa rozhodli prizvať medzi kolegov z Tymiánu práve vašu dcéru?
Vycítil som, že má talent a že k hudbe inklinuje. Navštevuje aj Základnú umeleckú školu, konkrétne klavír a tiež dobre spieva. Na druhej strane si myslím, že pobyt v kapele je pre ňu lepším, ako keby sa mala stať členom bezprízorného davu.
Nevyvádzajú vás časté zmeny v zostave z pracovného rytmu?
Vyvádza ma to z rytmu, ale hovorím si, že to priniesol život. Pokiaľ máte iks rokov v určitej nemennej zostave naskúšaný materiál a zostava sa zmení, musíte všetko od základov prerobiť. Na druhej strane zmena prinesie niečo dobré. Človek nestagnuje, ale musí sa prispôsobiť novým podmienkam a vyťažiť z nich, čo najviac.
Väčšina ľudí si zamieňa trampskú hudbu s folkom, alebo country. Existuje tu vôbec nejaký rozdiel?
Aký je rozdiel? V prvom rade rozdiel srdcový. Ľudia, ktorí trampsky cítia sú väčšinou sami trampmi, alebo k tomuto hnutiu inklinujú. Chcem povedať, že hlavné delenie je v srdci. Zainteresovaní vedia, že ide o ich muziku. Dnes sa vlastne podobné štýly zahŕňajú so jedného a tým je folk. Obecne sa však folku, ako takému sa venuje hocikto. Hrajú ho aj ľudia, ktorí z trampingom nemajú vôbec nič spoločné. V trampskej hudbe prevládajú akustické nástroje. Pesničky sa robia tak, aby sa dali zahrať veľmi jednoducho, i keď aranžmány môžu mať zložitejšie.
Leto je na Slovensku o Čechách nehovoriac, doslova nasiaknuté festivalmi folkovej hudby. Aký je pomer trampských kapiel medzi účinkujúcimi?
Medzi ostatným žánrami je trampská pesnička stále Popoluškou, zvlášť v poslednom čase, kedy sa rozmáha žánrový okruh kapiel, ktoré sa takýchto festivalov zúčastňujú. Všeobecne sa dá povedať, že trampských kapiel je veľmi málo. Existujú aj ortodoxne trampské veci, ktoré vychádzajú so skladieb z dvadsiatych rokov, alebo z rokov šesťdesiatych, kedy došlo k novej vlne trampingu.
Podarilo sa vám vystúpiť aj na väčších podujatiach, akými boli Sigord, alebo Strunobranie?
Na Sigorde sme boli tohto roku po prvýkrát. Objavili by sme sa tam aj skôr, ale trocha viazla spolupráca s organizátormi z Prešova. Myšlienka, ktorá tu existovala v deväťdesiatych rokoch, spájať muzikantov od Bratislavy až po Košice, dnes stagnuje. Dnes sa hrá každý na vlastnom piesočku.
Takže meno Tymián už rezonuje aj v rámci celého Slovenska?
Nechceme sa chváliť, ale asi áno. Nikdy sa nám síce nepodarilo dostať sa medzi absolútnu špičku, ale u publika sme určite zanechali dobrý dojem.
Čo čaká trampov z Tymiánu v najbližšom období?
Tvrdá drina. To je asi tak všetko. Aj keď členovia kapely mi hovoria, že to nemám až tak preháňať. Snažím sa však kapelu viesť k stále lepším a lepším výkonom. Koncom roka by sme chceli v spolupráci s tunajšími kultúrnymi inštitúciami zorganizovať vianočný koncert. Od januára budeme pripravovať ďalší ročník Popradského dostavníka.
V istom momente ste koncertovali so známym popradským pesničkárom, Števom Šantom. Plánujete ďalšiu spoluprácu, alebo nie?
Žiadna spolupráca zatiaľ nenastala. Mohlo sa stať, že sme sa stretli na jednom pódiu, ako hostia, ale spoločne sme ešte nehrali. Ja osobne mám Števovu hudbu celkom rád, ale žánrovo sa nezhodujeme. Má trocha iné muzikantské cítenie, ako mám ja, ale rešpektujem ho.
Smerovanie amatérskych zoskupení je v drvivej väčšine natočiť si vlastné CD. Platí to aj u Tymiánu?
Sú také tendencie. Dokonca máme niekoľko ponúk. Je to jednak otázka financií a otázka toho, či si veríme. Povedal by som, že v tomto smere sme možno až príliš skromní a myslíme si, že ešte je stále na čom robiť, aby sme boli natoľko dobrý, aby sme CD-čko vydali. Určite s tým ale počítame.
Povedzte mi, prosím, celkom na záver, čo robia trampi v zime?
Chodia na tramp. Hocikde, kde ich napadne. Tak, ako sa v lete spí na tráve, v zime sa nocuje na snehu.
Jazdíte na trampy aj vy?
Na trampy už nejazdím. Oženil som sa a mám trocha iné záujmy. Nie že by ma to do prírody neťahalo, ale pobyty vonku u mňa plne nahradila hudba.
Autor: olo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.