lebo je zameraný prevažne na úsporu elektrickej energie. Zaujímavý však je aj spôsob, akým ľudstvo dospelo k potrebe reformovať kalendár.

Ak sa zamyslíme nad súčasným kalendárom a jeho platnosťou nevyhnutne prídeme na to, že aj meter nášho času podliehal zmenám. V čase, keď sa napríklad začalo šíriť kresťanstvo, bol v platnosti kalendár Juliánsky. Nehovoriac o ďalších kalendároch, akými sú napríklad kalendár židovský, islamský, budhistický, či zoroastriánov. Spomínaný Juliánsky kalendár pochádzajúci od Júlia Caesara, sa začal používať v roku 46 pred Kristom. Týmto kalendárom sa však čas neodmeriaval úplne spoľahlivo. Už v roku 325 došlo k takej odchýlke, že jarná rovnodennosť pripadla na 21. marca namiesto 25. marca. Tento systém merania času bolo preto nevyhnutné reformovať. Stalo sa tak za pontifikátu pápeža Gregora VIII., ktorý v roku 1582 vynechal 10 dní z bežného roka, aby vybalansoval vtedajšiu časovú odchýlku. Rovnako však reformoval aj pravidlá, ktoré platili pre opakovanie sa priestupného roka. Kalendár Gregora VIII. sa ale šíril veľmi pomaly a jeho univerzálnosť bola v Anglicku napríklad prijatá až (už) v roku 1752. Z histórie vieme, že niektoré ortodoxné cirkvi neprijali Gregoriánsky kalendár a dodnes ostávajú 13 až 14 dní za ním.

Ak by sme si položili otázku, kedy začína, či presnejšie sa začal kresťanský rok AD1, boli by sme prekvapení, ale do Gregoriánskej reformy to nebolo 1. januára roku 1. Tak, ako židovský kalendár začína rokom Stvorenia, kresťanský kalendár sa začína vtelením Božieho Syna. Tento dátum bol v Ríme navrhnutý Dionysiom Exiguusom v šiestom storočí a vo svojom čase bol adaptovaný kresťanskou obcou. Počítanie nového roka teda začínalo 25. marca AD 1. K nastoleniu Nového roka na 1. 1. v bežnom roku nastalo až po Gregoriánskej reforme. Vidíme teda, že kalendár sa reformoval a podliehal zmenám už v minulosti a nebolo to vždy v záujme úspory elektrickej energie.

Autor: Martin GAVOR

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.