Chemosvitu. Také sa vtedy robievali. Do Popradu sme išli autobusom priamo z fabriky. Pamätám si, že sme boli výborná partia a pri samotnom odbere a aj po tom sme zažili kopec srandy. Dostali sme 50 korún. To boli vtedy veľké peniaze a navyše sme mali voľný deň. Radšej vám nebudem hovoriť, kde sme ho skončili," zaspomínal Jozef Tatarko zo Svitu.
Od tohto dátumu bol sympatický Svitovec pravidelným návštevníkom oddelenia hematológie a transfúzie krvi popradskej Nemocnice s poliklinikou. Pravidelný trojmesačný interval nevynechal za 19 rokov ani raz. Nemaródoval ani jediný deň. Pri samotnom odbere môže nastať hocičo, ale v prípade Jozefa Tatarka kritický okamih nastal iba raz. "Neviem kedy to presne bolo, ale robili mi vtedy odber krvnej plazmy. Istý čas som normálne dýchal, ale zrazu, keď sa ma pani doktorka opýtala, ako sa cítim, odvetil som jej, že ju nevidím. Ihneď prerušili odber. Prudko mi klesol tlak," vysvetľuje darca.
Dnes je sympatický obyvateľ mestskej časti Podskalka dôchodcom. Pred niekoľkými mesiacmi absolvoval svoj jubilejný osemdesiaty odber. Paradoxne na ten "historický" musel čakať dlhšie, ako býva u neho zvykom. Na ruke sa mu totiž vyhodil ekzém, a lekárka usúdila, že bude lepšie, ak s odberom ešte nejaký ten týždeň počkajú. To bol jediný prípad, kedy sa pána Tatarka na popradskej "transfúzke" nedočkali. Ináč je tam, ako doma. "Na oddelení ma už všetci poznajú a ja poznám ich. Zažil som niekoľko primárov a sestričiek. Niektoré už nežijú. Keď som tam nedávno bol, stretol som študentov z matejovského učilišťa. Len tak zo zvedavosti sa ma chlapci opýtali, koľký krát idem darovať krv. S úsmevom som im odpovedal, že sedemdesiaty deviaty. Neverili vlastným ušiam. Musel som im ukázať moju knižku darcu," smeje sa vitálny dôchodca.
Osemdesiatnásobný darca si všetky zápisy o svojich návštevách oddelenia hematológia a transfúzie poctivo odkladá. Je z ich už pekný balík. Zlatú Jánskeho plaketu za 40 bezplatných darovaní krvi získal tesne pred vypuknutím "zamatovej revolúcie". Ako však tvrdí, útok na najcennejšiu plaketu nebol plánovaný. "Medzi zlatou a diamantovou plaketou je rozdiel 40 odberov. To je dosť. Ale povedal som si, keď bude zdravie slúžiť, prečo by som nevydržal a neskúsil to. Aj kolegovia ma nahovárali. Vraj oprobuj," zamyslel sa majiteľ krvi s faktorom 0 Rh negatív. Diamantovú plaketu získal, ako vôbec prvý občan mesta Svit. Minulý utorok mu ju slávnostne odovzdal primátor mesta, Milan Fecko, za účasti predsedníčky oblastného spolku Červeného kríža a riaditeľa poisťovne Apollo, ktorý sa za svojím poistencom "unúval" až z Michaloviec.
Z fabriky, kde Jozef Tatarko celý život pracoval, musel odísť do predčasného dôchodku. Nesťažuje si však. "Naplno sa venujem rodine, starám sa o záhradku a najväčšiu radosť mi robia moje holuby," hovorí. Ako dodal, tri dcéry, ktoré vychoval a ktoré už vyleteli z hniezda, už tiež boli darovať krv. Rekordérky z nich pravdepodobne nebudú. Manželka bola životodárnu tekutinu darovať iba raz. "Bojí sa," podotkol večne veselý pán. Zároveň nás upozornil na skutočnosť, že medzi darcami je len veľmi málo príslušníčok nežného pohlavia. "Kedysi som hovorieval, že žene, ktorá bude mať desať odberov pobozkám nohy. Len máloktorým by som to mohol urobiť," dodal na záver osemdesiatnásobný darca krvi zo Svitu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
