Lomnického štítu. V roku 1992 dostalo mesto v rámci reštitúcií nazad svoje lesy na území národného parku, pričom s organizáciou Štátne lesy TANAP-u uzatvorilo zmluvu o ich prenájme. "Časť z mestských lesov je intenzívne ohrozovaná nájazdmi "drevorubačov" z rómskych osád, ktorí sa zameriavajú predovšetkým na ťažbu palivového dreva. Len v okolí Strání pod Tatrami dosiaľ zlikvidovali okolo 60 hektárov lesa. V prípade susedných Rakús to predstavuje asi polovicu z tejto výmery. Za ostatných desať rokov predstavujú priemerné ročné škody dva až tri milióny korún," informoval nás Ing. Milan Schalek, ktorý má na starosti kežmarské mestské lesy. Podľa jeho slov, v minulom a tomto roku budú škody v lesoch nižšie, pretože sa konečne podarilo nájsť spôsob, ktorý je podstatne efektívnejší ako neúčinná prostá represia.
Starostovia obcí nachádzajúcich sa na teritóriu mestských kežmarských lesov vyčlenili spomedzi dlhodobo nezamestnaných osoby, ktoré sa v rámci verejnoprospešných prác venujú stráženiu lesa. V niektorých prípadoch sú to tí istí, ktorí ešte donedávna rúbali tieto lesy a kradli z nich zdravé drevo, aby ním potom kúrili vo svojich pieckach. "Vybrali sme deviatich strážcov, ktorí teraz pracujú na dve smeny. Majú k dispozícii psa, vysielačky, mobilné telefóny a jednu atrapu pištole. Myslím si, že v osade si získali rešpekt, pretože od minulého roku drancovanie lesov v blízkosti Strání pod Tatrami kleslo na minimum," konštatoval Peter Pitoňák, starosta obce, kde až donedávna bola problematika nelegálneho výrubu dreva hádam najvypuklejšia v rámci celého okresu. Podľa jeho slov, len počas ostatných desiatich rokov sa tu narodilo okolo 600 detí, pričom nezamestnanosť je prakticky absolútna.
Miestnych Rómov však od klčovania stromov neodrádzajú len strážcovia pochádzajúci z ich vlastných radov, ale aj opatrenie, s ktorým prišli pracovníci Štátnych lesov TANAP-u. Tí sa im najprv snažili voziť odrezky vznikajúce pri spracovaní dreva. Rómovia ich však odmietali, pretože buď boli mokré, alebo horeli prirýchlo. Radšej sa dohodli, že si budú kupovať "lístky" za ktoré im lesníci dajú adekvátne množstvo dreva vhodného na kúrenie. Obe strany sú s dohodou spokojné.
"Stalo sa pred mesiacom, že sme chytili chlapov z našej osady. Sami sme ich predviedli na policajnú stanicu," pochválil sa vedúci jednej smeny. Na našu otázku, či sa neobáva odvety zo strany svojich susedov, s ktorými žije v bezprostrednej blízkosti, odpovedal nám ďalší Róm oblečený v maskáčoch. "Poriadok musí byť! Drevo nechali priamo v lese a dostali pokutu," konštatoval muž, ktorý sa chce podobať na legendárneho miestneho lesníka, ktorému v 70-tych rokoch v neďalekých lesoch "nezmizol" ani strom. Zároveň ale pripustil, že s blížiacou sa zimou možno predpokladať zintenzívnenie činnosti nezvaných drevorubačov, ktorým sa bude máliť to, čo dostanú za lístky od správcu lesa. Napriek tomu, spomenuté opatrenie prinieslo ročnú úsporu na "zmiznutom" dreve iba v okolí osady Stráne pod Tatrami vo výške 400 až 500 tisíc korún.
Podľa slov starostu obce, s blížiacim sa koncom roka tu prichádza na pretras otázka, či dnešných deväť osvedčených strážcov bude môcť strážiť les aj na rok. "Dnes ešte nikto nevie s určitosťou povedať, či im úrad práce predĺži dohody o vykonávaní verejnoprospešných prác. Mrzelo by nás, ak by sme stratili týchto ľudí, ktorí majú autoritu aj prax. Len neradi by sme zacvičovali ďalších začiatočníkov," povzdychol si na záver starosta.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
