dala jedna téza, podľa ktorej bolo jablko metaforou pre vzdelanie teda knihy. A knihy, presnejšie jedna kniha, je dôvodom toho, že som napísala riadky, ktoré teraz čítate. Jablkom hriechu sú niektoré knihy dodnes. Spravidla je najväčší dopyt práve po tých, ktoré niekto zakáže. (Ako napríklad v prípade Mein Kampf nevravte mi, že po jeho prečítaní sa z každého automaticky stane fašista. Okrem toho, knihy marxizmu a leninizmu sú voľne dostupné. Bez ohľadu na to, s akým úmyslom boli napísané, veľa dobra nenarobili.) "Hriešne" knihy hriešnych autorov sa bez milosti likvidovali. SLOVENSKJE NÁRODŇJE NOVINI z piatku, 15. januára 1847, o tom priniesli takúto správu: "V Londíňe sa utverila společnosť proťi zločinstvám. Z hlavňích prostrjedkov proti vikoreňeňú tohto zljeho je sbjeraňja a zňičovaňja ňemravních kňíh, obrazov atď. Podla zprávi od tajomňíka tohto spolku predloženej zňivočiu tento spolok v ostatňích 10 mesjacach 35,577 ňemravních obrazov, 1927 kňíh s obrazmi mravnosti ňebezpečnimí atď..." V súčasnosti žiadne oficiálne spolky proti zločinstvám nemáme, napriek tomu existuje množstvo iných typov cenzúr. Jedným, veľmi účinným, je napríklad verejná mienka. Ak nejdete s dobou (neísť s dobou sa nevzťahuje len na zaostávanie, ale aj na predbehovanie), budete mať pravdepodobne problémy. Pokiaľ vás "iba" verejne vyhlásia za blázna, obídete celkom dobre. Do kategórie autorov predbehujúcich dobu (a tu sa konečne dostávam k tomu, čo by malo byť nosnou myšlienkou týchto riadkov) určite spadá človek menom Carl Gustav Jung. Tí, ktorí poznajú aspoň jedno jeho dielo, určite vedia, prečo o ňom na tomto mieste hovorím. Pre tých, ktorí toto meno v živote nepočuli, je na záver určená malá (zle) skrytá propaganda jednej z jeho kníh (C. G. Jung - Duše moderního člověka). Zaujala ma najmä časť o výchove osobnosti. Podľa Junga je moderná výchova zodpovedná za stvorenie nejedného monštra (ak som to správne pochopila ide o výchovu "produkujúcu" predčasne dospelé dieťa), do ktorého rodičia vkladali doslovný fanatizmus v tom zmysle slova, že pre neho robili len "to najlepšie". Jung ďalej tvrdí, že tento ideál veľmi účinne prekáža rodičom v tom, aby rozvíjali sami seba, čo spôsobuje, že to svoje "najlepšie" vnucujú deťom. Deti sú potom nabádané k výkonom, ktoré rodičia nikdy nedosiahli, a sú im vnucované ambície, ktoré rodičia nikdy nenaplnili. Takéto metódy podľa jeho slov produkujú výchovné ozruty. V tomto momente si dovolím položiť mierne drzú otázku, koľko rodičov by sa pri troche sebakritiky v tejto knihe našlo? Možno by to potom s tou výchovou vyzeralo trochu inak. Ktovie, kto a ako vychoval Adama a Evu, keď napriek zákazu siahli po jablku...
Lucia Gallíková
Autor: rau
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
